23.7.2010
Zobudím sa asi o tretej. Vchádzame do mesta a vodič uháňa s autobusom rýchlosťou 130 km/h. V Bandar Abbase vystupujeme asi o pol štvrtej ráno. Ovalí nás vlhký ťažko dýchateľný vzduch a strašné teplo. Po krátkom divadle s taxikárom, keď sa hádame o cenu a odchádzame, sa vezieme do mosaferchune za 20 000 namiesto pôvodných 50 000. V mosaferchune si chlapec na recepcii pýta najprv nehoráznych 250 000 za noc, zjednať sa nám podarí len na 200 000. V izbe je síce chladno a na prvý pohľad našimi unavenými očami je celkom ok, ale keď zbadáme po zemi loziť hejná mravcov, plachty rozhryzené od myší a na deke zaschnuté niečo silne pripomínajúce niekdajší obsah žalúdka, balíme a berieme späť peniaze. Odchádzame intuitívne doľava, čo sa nakoniec ukáže ako správna voľba – centrum.
Prichádzame na námestie k hotelu Hormoz, pred ktorým spí na tráve veľa divných pokrútených ľudí, iní, bdelí pôsobia maximálne neprítomne. Zvyknutý na bezpečnosť z ostatných miest trochu zneistieme. Po ceste sa snažíme nájsť ubytovanie, ale ani v jednom hoteli neotvárajú. Na námestí pri bufete stretávame chlapíka, ktorý nám hovorí, že nám skúsi pomôcť niečo nájsť. Autom nás vozí od jedného hotela k druhému, zvoní, klope, pýta sa, ale bez úspechu. Buď majú plno, alebo neberú turistov. Vysadí nás na námestí pri bufete a radí, nech ostaneme do rána, pretože Bandar Abbas vraj nie je bezpečné mesto a niekto by nás mohol prepadnúť. Kupujeme si Zam-zam colu a počkáme asi do šiestej, kým je celkom svetlo a na ulici začína ruch.
Rozhodneme sa ísť pozrieť Perzský záliv a potom hneď na stanicu a ešte dnes odísť do Yazdu. Ako naschvál vždy keď potrebujeme taxík, žiadny nie je nablízku. Nakoniec sa nám jeden predsa len podarí splašiť a vezieme sa za 15 000 na Eskelé. Slnko je ešte za mrakmi, sivé mdlé svetlo presne dotvára atmosféru špinavého pobrežia.
V diaľke kotví plno lodí a okolo nás prechádzajú cestujúci. Postavíme sa ku ceste, zastavíme auto a odvezieme sa na terminál.
Tu sa dozvedáme, že autobus do Yazdu ide až o šiestej večer, musíme teda ešte 10 hodín stráviť v týchto štyridsiatkach a 84%-tnej vlhkosti vzduchu. Vo fastfoode na termináli raňajkujeme sendviče a dopĺňame tekutiny.
Kedže máme ešte plno času, ideme sa prejsť k pobrežiu. Pomaly začína vychádzať spoza mrakov slnko. Pobrežie lemuje plno odpadkov a špinaví túlaví psi, hľadajúci v bordeli potravu. Ako päsť na oko pôsobí pohľad na skupinu plameniakov loviacich vo vode niekoľko metrov od brehu.
Prechádzame sa po pobreží, sledujeme kúpajúcu sa rodinku a zabíjame čas. Dusno človeka oberá aj o posledné sily, čo má. Okolo nás prebehne potkan.
Vraciame sa smerom k stanici na obed. Ulice sú prázdne, nestretávame jedného človeka. Iba autá, kde sa vďaka naplno pustenej klimatizácií dá ako tak vydržať.
Neďaleký kruhový objazd s palmami sa stane naším útočiskom až do odchodu. Spíme pod palmou až do štvrtej.
Berieme si ruksaky a vďakabohu, alebo komu, sedíme o pol šiestej v klimatizovanom autobuse. Cestou do Yazdu dokonca zažijeme búrku s bleskami a prudkym lejakom.
