Velingrad 2019

Deň 3 – zo Sofie opäť domov

10.2.2019

Dnes sa už žiadne vyspávanie nekoná. Najneskôr o pol desiatej musíme vypadnúť, tak sme už o ôsmej nastúpení na raňajky. Po jedle sa už len pobalíme a vyplácam izbu.

Velingrad nechávame za sebou a onedlho už fičíme serpentínami v údolí, ktoré lemuje úzkokoľajka Septemvri–Dobrinište, ktorú vybudovali medzi rokmi 1921 až 1945 a vlaky na nej premávajú dodnes.

Pri vjazde na diaľnicu dáme poslednú pauzu na benzínke, kde dočerpám kofeín a namierime si to rovno na Sofiu. V poslednej pumpe pred letiskom dopĺňam po 266 prejdených kilometroch 18,18 litra.

Odovzdáme auto a rád by som ešte zamenil naspäť na eurá 40 leva, ktoré sa nám nepodarilo minúť, ale ani jedna zmenáreň na letisku nie je otvorená. Nič to, veď určite sa bude dať zameniť aj za kontrolou. Chyba, nedalo. Nezostáva mi teda nič iné ako ich počas chvíľkovej Jankinej neprítomnosti oplieskať na dve fľašky bulharského brandy. To už aj začína boarding, ale počkáme kým sa rad rozpustí do autobusov a nastupujeme medzi poslednými. Dvojhodinový let domov nám spríjemňuje ručiaci infant o dva rady od nás.