23.1.2025
Dobré ráno, Santander!
Progres a krása nejdú vždy ruka v ruke.
Palacete de López Doriga – viac k tomu nemám čo povedať.
Dúfam, že ako dôchodca sa tiež dožijem takýchto outdoorových eskalátorov.
Detail klopadla v tvare ruky. Tie pochádzaju z moslimských krajín a majú symbolizovať ruku Fatimy a symbolizovať ochranu.
Ľudoprázdna Calle del Sol.
Toto považujem za najlepšiu fotku celého výletu.
DOPLNIT
A ďalšou sériou eskalátorov až k funikuláru Río de la Pila, ktorý tu ľudí odbremeňuje od prekonávania elevácie od roku 2008. Jeho výstavba si vynútila vysťahovanie 15 rodín z ich domovov, ktoré boli vyvlastnené a zbúrané.
Z vrchnej stanice je však takýto pekný výhľad ne celé mesto a záliv.
Na tejto panoráme sa môžeme bez obštrukcií ešte raz pokohcať výhľadom na nedeľné ráno v Santanderi.
Hneď vedľa stanice je futbalové ihrisko El Regimiento, zrekonštruované len nedávno, v apríli 2024.
San Francisco z Wishu.
Búrlivé biskajské brehy.
Teraz sa pred slnkom skrývať netreba, ale v lete takýto tieň padne veľmi vhod.
Maják Cabo Mayor dominuje vstupu do Santanderského zálivu už od roku 1839. V roku 2001 sa stal úplne automatizovaným a časti veže a priľahlých budov boli prestavané na umelecké centrum.
Pri identifikácii tejto rastliny sa spolieham len na Google Lens a mala by to teda byť Fiala šedivá (Matthiola incana). Jedná sa o bežnú, príjemne voňajúcu kvetinu.
Takéty typ pobrežia si so Španielskom asociuje len málokto.
Priestor medzi výbežkom Cabo Mayor a mestom okrem golfového ihriska obhospodaruje aj voľne prístupný park s peknými výhľadmi na Biskajský záliv.
Pláž Mataleñas je vraj považovaná za jednu z najkrajších v celej Kantábrii. Je to prírodná zátoka obklopená útesmi, na ktorú sa dá z pevniny dostať iba po vlastných, napriek tomu je vybavená elementárnymi vecami, ktoré robia život ľahším ako sprchy, či odpadkové koše.
S rozmermi cca 120 x 90 metrov sa nejedná o žiadnu masovku, ale viem, si predstaviť, že v sezóne to tu musí vyzerať násobne menej romanticky.
Pobrežným chodníčkom okolo golfového ihriska sa človek dostane naspäť do civilizácie, vľavo sa už objavuje hlavná mestská pláž El Sardinero.
Ja na druhú stranu preferujem menšie plážičky, ako je napríklad táto.
El Sardinero je už mestská pláž so všetkým, čo k tomu patrí. 1,3 kilometra jemného zlatistého piesku, ktorý po celej dĺžke lemuje promenáda, hotely, reštaurácie a dokonca aj kasíno.
Dôkaz namiesto sľubov.
Ak mám možnosť, chobotnicu si vždy rád dám.
DOPLNIT
l antiguo túnel de Tetuán, čiže Starý tunel Tetuán je podzemná chodba z konca 19. storočia, pôvodne pre určená pre železnicu, ktorá spája štvrte Tetuán s El Sardinero. Slávnostne bol otvorený v roku 1892 a neskôr, počas občianskej vojny, bol využívaný ako protiletecký kryt. V 50. rokoch bol znovu otvorený ako priechod pre chodcov, ale neustály vandalizmus ukončil záujem mestského zastupiteľstva o jeho údržbu.
Prvý návrh na znovuotvorenie tunela pre chodcov a cyklistov sa objavuje až na jar 2013 a táto iniciatíva bola veľmi dobre prijatá medzi obyvateľmi aj hoteliermi S realizáciou sa ale začalo až v júni 2017, kedy sa zistilo, že tunel je síce zaplavený, spodnou vodou, ale inak vo veľmi dobrom stave. Hotovo malo byť v oku 2020, ale ako to už býva, tunel sa pre verejnosť otvoril až v máji 2022.
Niekto nemá sušičku (vrátane mňa).
Najlepší priateľ človeka, mačka by vás takto pred potravinami nepočkala.
V plnej prevádzke aj po zotmení.
Plaza de Pombo – toto námestie v samotnom centre mesta zohralo významnú úlohu počas občianskej vojny, keď sa podlubia budov, ktoré ho ohraničujú, stali improvizovanými protileteckými krytmi. Tu sa za vrecami s pieskom skývali miestni počas bombardovaní.
El mercado del Este (Východný trh) je meno pôvodnej tržnice z roku 1842. Tento názov, pretože sa nachádzal v oblasti expanzie, ktorá v tom čase postupovala smerom na východ od starého mesta, a kvôli jeho polohe v porovnaní s ďalším veľkým trhom v meste, trhom Esperanza. Súčasná krytá tržnica pochádza z roku 2000, kedy bola pôvodná stavba oholená na kosť a zachovali sa len niektoré pôvodné prvky.
Námestie Pedro Velarde, známejšie ako námestie Porticada, je jedno z tých najkrajších, za čo vďačí neoklasickému herreriánskemu štýlu. Vzniklo v povojnovom období, kedˇže v roku 1941 väčšinu historického centra spustošil požiar.
Miestna katedrála, ktorú stavali od konca 12. až do 14. storočia. Na dominantu mesta jej však vizuálne niečo chýba.
Drsný život ulice.