Černobyľ 2017

Deň 3 – z Kyjeva do Bratislavy

5.11.2017

Po zobudení sa cítim, ako keby ma opúšťal život, už fakt nemám 20. Na raňajky sa dovalíme po deviatej, som aj mal strach, či tu ešte vôbec niekto bude, ale evidentne nie sme jediní, kto vstáva neskôr. Opäť, ani dnes sa raňajky neobišli bez problému. Pri vchode do jedálne pri stole opäť nikto, tak dobre že ma lejdy neokríkne v polovici miestnosti o kartičky k izbe. Spokojne som si odišiel vybrať, čo si dám, keď sa dovalila ako veľká voda, že my raňajky nemáme, nech ich zaplatím. Tak jej opäť hovorím, že máme, nech si zavolá na recepciu. Celý čas cestou k stolu, kde má zoznam nadávala a keď sme sa k nemu dostali, tak zázrakom, zrazu na tom istom zozname (ktorý pozerala pred chvíľou) už raňajky zaznačené boli. Potom už len “sorry sorry”, no by som bol zvedavý, či by sa táto bizarná stravovacia kauza opakovala aj zajtra. Po raňajkách sa ešte vyveziem na 25. poschodie pozrieť výhľad a potom už len pobaliť veci a 15 minút pred jedenástou objednávam UBER na letisko.

Na displeji pekne sledujem ako sa Hyundai Accent blíži. Keď už je iba dve ulice od nás, tak zrazu začne obchádzať blok a potom sa tam ďalšie 4 minúty točí ako ventilátor a furt nechodí. Tak ho teda zruším a objednám nový. Logan našťastie nesklame a onedlho už fičíme. Táto cesta dokonca vyšla na smiešnych 3,7€, to už sa fakt neoplatí ísť ani keby bolo metro priamo na letisko a nie ešte aj na trolejbus prestupovať. Na kontrole ľudí málo, ceny luxusne príjemné, tak hneď káva s výhľadom na dráhu a potom nákup Nemiroffiek na dlhé zimné večery. Jednu domov a jednu pre kolegu Tonica.

Let opäť operovaný rovnakým strojom, tak sa aj celkom príjemne išlo. V Bratislave dosadáme o viac ako pol hodinu pred plánom a víta nás slnečné počasie a ešte pol voľnej nedele.