31.3.2013
Ráno balíme veci a okolo jedenástej sa odhlasujeme z hotela a odchádzame na vlakovú stanicu odložiť si ruksaky do úschovne. Obozretne som si nechal zámenu peňazí na veľkonočnú nedeľu v katolíckom Poľsku. Na stanici je okrem pár kaviarní a drogérie všetko zatvorené. Šťasie nemáme ani v podchode pri hoteli. Tak sa idem spýtať na recepciu, či nevedia o nejakej otvorenej zmenárni. Poradia mi jednu na druhej strane cesty pri hoteli Novotel. Máme šťastie, je otvorená a má aj dobrý kurz. Meníme teda ešte nejaké nevyhnutné peniaze na dnešné poobedie.
Dnes sme ešte nejedli a je problém vôbec nájsť niečo otvorené, dokonca aj chrám konzumu, nákupné centrum Zlote Terasy vedľa hlavnej stanice je zatvorené. Vyberáme sa teda po Marszałkowskej pozdĺž ďalšieho nákupného centra ležiaceho presne naproti Palácu kultúry a vedy.
To je tiež zatvorené. Nakonci je však McDonald’s, široko ďaleko jediná vec, kde sa dá lacno najesť (okrem kebabov, ktorých sme už prejedení). Ano bohužial McDonald’s. Čo už, ale hlad je silnejší ako rozum. Okolo Palácu kultúry a vedy sa dostávame na ulicu Sliska, kde by podľa mapy mal byť pozostatok múru Varšavského geta. Nikde nič nevidíme, tak si blok obídeme dookola cez ulicu Sienna, ale okrem zaparkovaných áut nikde nič.
Okolo rozostavaného metra sa túlame pomedzi obytnými domami. Prichádzame k trhovisku, ktoré je ale taktiež zatvorené.
Vychádzame na rušnej Aleji Jana Pawla II. Opäť začína snežiť a nepríjemne fúkať. Nie až tak ďaleko je zástavka metra, tak sa tam presúvame ďalšou širokou alejou.
Vezieme sa na zastávku Politechnika. Medzitým začalo snežiť ešte viac, tak náš plán túlať sa po tomto južnejšom širšom centre dostáva vážne trhliny. Sneženie stále hustne a počasie sa kazí, navyše mám obuté tenisky, ktoré sú už úplne premočené.
Na Marszałkowskej sa nám podarí nájsť otvorené malé potraviny, kde kupujeme nejaké veci do autobusu. Je tu aj malý stolík s dvoma stoličkami a dá sa tu objednať káva, čo hneď využívame a cez okno pozorujeme stále sa zhoršujúce počasie.
Čas do odchodu nášho autobusu sa pomaly kráti a my sa presúvame na hlavnú stanicu. Tu sa prezúvam do zimných topánok a čistých, suchých ponožiek. Ešte, že som is zobral o jeden pár viac. Topánky mám úplne naspodku, tak musím z batohu kompletne všetko vyložiť.
Keď vyjdeme zo stanice čaká nás prekvapenie. Za tých cca 20 minút, čo sme strávili vo vnútri nasnežilo toľko, že všetko je kompletne biele a sneží stále hustejšie. Pomaly ani nie je vidieť na viac ako 100 metrov. Pol kilometrová cesta zo stanice k zastávke metra a sme úplne celý zasnežení. Pocit suchých nôh mi teda dlho nevydržal.
Vystupujeme na Wilanowskej. Do odchodu je ešte hodina, ktorú trávime pod strieškou, pod ktorú aj tak sneží.
Nemilým prekvapením je, že cestou domov s nami cestuje rovnaká skupina kazachov. Autobus sa otvorí až 17:50, kedy sme už celkom slušne vymrznutí. Obsadzujeme si miesta v prednej časti, kazachovia sú zasa rozlezení po celom autobuse, aj keď nastupovali medzi prvými. Aj napriek nepriazni počasia, teda hustého snehu a zníženej rýchlosti, ale dorazíme do Bratislavy presne v plánovaných 4:40 ráno.
Páči sa vám tento obsah?