29.5.2021
Deň sa snáď ani nedá začať lepšie, ako párkami s horčicou na terase. Po výdatných raňajkách ešte zadelím povinnú kávu a kým sa Janka pobalí spravím si prechádzku po okolí.
Plán na dnes je jednoduchý až to bolí – tiesňava Vintgar, vyhliadka nad Jazerom Bled a kemp na brehu jazera Bohinj. Opäť sa celé ráno alebo lepšie povedané celé doobedie loudáme a všetko tak nechávame až na druhú polovicu dňa. Pokým ráno obloha vyzerala celkom dramaticky a človek nevedel čo má čakať, napoludie na nás pred supermarketom solídne pripeká. Zásoby doplnené a o polhodinu neskôr ma už zriadenec kasíruje o 5 euro na plnom parkovisku pred tiesňavou. V búdke pri vstupe pustím ďalšiu dvacku a po prejdení turniketov nám už konečne nič nebráni poobzerať tento zázrak prírody.
ček repablik approved
No a čo to teda je? Ako už nešepkáva názov, jedná sa o krasovú tiesňavu, resp. roklinu o dĺžke zľahka cez jeden a pol kilometra s krištáľovo čistou vodou rieky Radovna, ktorá vlastne stojí za jej vznikom. Efekt podrthujú najmä vysoké kolmé steny – 50 až 100 metrov už spraví svoje. Viem si predstaviť, že v predcovidovej ére to tu muselo byť pekne preplnené a náš aktuálny zážitok bolo možné replikovať jedine tak veľmi skorým vstávaním. Ale viac povedia obrázky:
Trasa je ukončená vodopádom Šum, ktorý je zároveň najväčším riečnym vodopádom v krajine. Kúsok za ním na konci trasy je kaviareň, ku ktorej sa ide cez ďalší turniket, celá trasa je totiž striktne jednosmerná. No a práve v tejto chvíli, keď sme ju celú prešli sa spustí taká prietrž mračien, že mi ešte aj do kávy prší. A to nehovorím, že som sa zas odrbal s espressom o veľkosti kalíšku na malíček. Aby toho nebolo málo, tak pláštenky, ktoré sme si kúpili pred hodinou a pol sme strategicky nechali v aute. Vybavené.
Našťastie v kaviarni sú na podobných retardov ako my pripravení a dajú sa tu kúpiť pončá a dáždniky. Dáždnik je v takýchto podmienkach nepoužiteľný, tak na seba navliekame igelity a už iba zostáva rozhodnúť sa ktorou trasou sa vrátime späť na parkovisko. Dá sa ísť dlhšou vyhliadkovou, ktorá ale v takomto počasí nedáva zmysel alebo kratšou a strmšou cez les. Volíme možnosť číslo 2 a po 40 minútach chôdze v lejaku sa dostávame na vyprázdnené parkovisko.
Na pumpe v meste dotankujem 25 litrov a keďže z vyhliadky na Bled v takomto počasí nič nebude, rovno nastavujem navigáciu na kemp Bohinj, priamo na brehu rovnomenného jazera. Času máme habadej, tak sa cestou v dedine Polje zastavíme na obed v evidentne vychytenej pizzerii Pr’ Pristavc, kde máme šťastie na voľný stôl. Zadelíme lokálnu Bohinjsku pizzu, horúci čaj na zohriatie a hodinka ubehne ako voda.
Aspoň pršať prestalo. Pred pol šiestou prichádzame do cieľa a ešte sa nám podarí chytiť dobrý spot blízko vody. Tí čo prišli po nás už toľko šťastia nemali. Zvyšok večera je už čistý chill, varenie sa vďaka výdatnemu neskorému obedu nekoná a vystačíme si s rezancami zaliatymi horúcou vodou a spoločenskými hrami.
