31.8.2013
Ráno nás budí nielen vychádzajúce slniečko, ale aj prichádzajúci ľudia na pláž. K tomu sú tam ešte upratovačky, ktoré sa starajú o čistotu spŕch a rozčuľujú sa, že spíme na pláži. Na záver konštatujú, že sme českí turisti 🙂 Je čas vstávať. Na parkovisku sa stretávame s Peťom a Johou a ideme na nákup raňajok, ktoré znova jeme v parku. Plánujeme, čo ďalej, či ostať v Splite či ísť niekam inam. Nakoniec padlo rozhodnutie, že do obeda budeme ešte tu a potom sa presunieme do malej dedinky Lukovo. Zase sme sa trošku rozdelili. Miro si išiel s Baškou prezrieť ešte mesto a my ostatní sme si dali kávu a strávili posledné chvíle na pláži.
Na obed sme sa všetci stretli, najedli, zamenili prachy a mohli sme vyraziť. Cesta celkom ubieha. Na začiatku ideme aj po diaľnici, keďže Lukovo nie je najbližšie (cca 270km). Po zaplatení mýta schádzame z diaľnice a pokračujeme po bláznivej ceste útesom plnej zákrut, stúpania či klesania no zároveň ponúkajúcej krásny výhľad na more. Museli sme sa aspoň raz zastaviť a vychutnať si tú krásu. Takýto pohľad sa nevidí každý deň.
V mestečku Karlobag nakúpime potraviny, keďže v Lukovove nie sú žiadne a funguje tam len jedna maličká reštaurácia. Od tejto zastávky nás delí ešte 50 km a sme tam.
Konečne prichádzame k odbočke, ktorá vedie do dedinky. Lukovovo je umiestnené medzi útesmi, takže smerom tam je prudké klesanie. Je to malá čarovná dedinka s krásnou vodou. Parkujeme na ceste a naše prvé kroky vedú hneď k vode. Tu chvíľku trávime čas.
Keďže je už veľa hodín presúvame sa do reštaurácie a dávame si večeru. Aj večer tu ešte chvíľu posedíme, dokonca je čašník tak milý, že aj keď už zatvárajú. dovolí nám aj s pohármi ešte sedieť vonku na terase.
Jediné čo máme spraviť je, že ich máme odložiť pod lavičku 🙂 Po polnoci sa presúvame na miesto, kde budem spať. To miesto objavili Peťo s Johou, keď tu boli minulý rok. Vedie tam celkom náročná cesta (teda náročná je v noci, keď človek nevidí) po skalách. Je zaujímavé, že práve v tých najväčších skalách je jedno malé zelené miesto. Výhľad na hviezdy nezastreté svetelným smogom stojí zato. Len škoda, že so sebou nemáme foťák (a statív a káblovú spúšť :)) Túto chvíľku si vychutnávame s fľašou nie veľmi dobrého vína a všetci zaspávame.