Priština & Skopje 2017

Deň 3 – Skopje

21.1.2017

Autobus späť do Skopje by mal ísť podľa balkanviator o ôsmej, tak o siedmej pekne budík, umyť sa a pobaliť. V hosteli ešte všetci spia, tak raňajky opäť niekde vonku. Kúsok nižšie berieme taxík a okolo sochy Billa Clintona sa dostávame na stanicu. Tu zisťujeme, že bus ide až o pol deviatej. V bufete teda dáme na raňajky na polovicu jeden burger a dve macchiata.

prishtina_2017_0088.JPG

Cesta zbehla celkom rýchlo a my po príchode na stanicu odmietame ponuky taxikárov. Check in do mini apartmánu sme si dohodli na až dvanástu, tak sa nie je kam ponáhľať.

skopje_2017_0007.JPG

Sneh sa ešte drží, ale už nie je taký čerstvý ako predvčerom večer, keď sme prišli. Do centra sa vyberáme cez obytnú zónu pomedzi paneláky. Brodením cez neodhrnuté chodníky sa postupne prepracujeme až k budove mestského múzea. Pôvodne to bola vlaková stanica a v roku 1963 sa časť z nej zrútila pri zemetrasení, počas ktorého zomrelo cca 1100 ľudí. Hodiny na budove sa zastavili 26. júla 1963 presne o 5:17.

skopje_2017_0012.JPG skopje_2017_0016.JPG skopje_2017_0018.JPG skopje_2017_0019.JPG skopje_2017_0021.JPG

Od múzea pokračujeme do centra po pešej zóne a už tu začína byť vidieť koľko sa toho od mojej poslednej návštevy v lete 2009 zmenilo. Naplno sa to však ukáže až na hlavnom námestí, kde v strede tróni snáď hlavný symbol megalomanského projektu Skopje 2014 a to 14 a pol metrová socha bojovníka na koni na 10 metrovom podstavci za 7,5 milióna €. Celý projekt s rozpočtom 700 miliónov € totálne mení vzhľad mesta. Len na samotnom námestí a v jeho okolí sú desiatky obrovských sôch a niekoľko fontán. Okrem toho sa rekonštruujú budovy a ich pôvodný vzhľad sa skrýva pod fejkové fasády a antické stĺpy. Stavajú sa mosty pre peších, kde je na 80tich metroch 29 sôch a podobne šialenosti.

skopje_2017_0022.JPG skopje_2017_0025.jpg skopje_2017_0027.JPG

Po kamennom moste z 15. storočia, ktorý je jedným zo symbolov mesta a našťastie vyzerá rovnako ako pred rokmi,sa dostávame na druhú stranu rieky Vardar.  Stále máme cca 30 minút do dvanástej, tak ešte skočíme od uličiek starého mesta dať si kávu. Hneď na začiatku je jedna prázdna kaviareň, kde si v mierne retro nevykúrených priestoroch dáme dve macchiata. Na pravé poludnie sa pri fontáne s levmi stretávame so sestrou domácej, preberáme kľúče a dohadujeme sa na zajtrajšom odchode. Výhľad z izby máme parádny.

skopje_2017_0029.JPG skopje_2017_0032.JPG skopje_2017_0033.JPG skopje_2017_0035.JPG

Na “byte” si dáme krátky oddych a o jednej vyrážame do ulíc s cieľom naobedovať sa. Cez Eye Bridge, na ktorom je ďalších 28 sôch míňame nákupné centrum GTC (Gradski Trgovski Centar) a našu krátku púť zakončíme v reštaurácii Nacional. Biele obrusy, čašníci v bielych košeliach, ktorí nám neustále dolievajú a výborné tradičné jedlá. Čo viac si priať?

skopje_2017_0036.JPG skopje_2017_0039.JPG

prishtina_skopje_2017_huawei_p8lite_0014

Aj keď sa nám naspäť do zimy nechce, tak obed treba vychodiť. Spravíme si krátku zastávku v socialisticky pôsobiacej budove národnej knižnice, kde to aj v sobotu celkom žije a je tu plno mladých. Okolo obchodného domu Mavrovka sa dostávame do starej štvrte, kde sa pomotáme medzi domami a skoro sa tu prizabijem na zľadovatelých schodoch.

skopje_2017_0042.JPG skopje_2017_0043.JPG skopje_2017_0044.JPG skopje_2017_0048.JPG skopje_2017_0049.JPG skopje_2017_0053.JPG

Popri trhu si to namierime do uličiek starého mesta a odtiaľ ešte do potravín po jeden Tikveš. Potrebujem opäť presušiť topánky, tak fľaša vína medzičasom príde vhod. Vonku sa zatiaľ zotmelo, tak by bola škoda nepozrieť si vysvietené neoanticko-barokové Skopje.

skopje_2017_0055.JPG skopje_2017_0059.JPG skopje_2017_0061.JPG

Cez most a námestie Makedonija prichádzame k ďalšiemu skvostu – víťaznému oblúku Porta Macedonia, ktorý tu stojí od januára 2012 za 4,5 milióna €. V krajine, kde je priemerná čistá mzda 365€ sú to naozaj veľmi múdro investované peniaze.

skopje_2017_0065.JPG skopje_2017_0066.JPG skopje_2017_0068.JPG skopje_2017_0069.JPG

Na to, že je sobota večer je ale centrum celkom prázdne. Prejdeme si ešte pešiu zónu a v cukrárni si namiesto večere dáme zákusok. Okolo brutalistickej budovy hlavnej pošty sa vraciame do starého centra, kde sme chceli skočiť na pivo do Pivnice Stari Grad, ale majú tu nejaký súkromný koncert, tak je zatvorené. Skončíme teda v bare o kúsok nižšie na dve vína a hajde spať.

skopje_2017_0072.JPG skopje_2017_0074.JPG

prishtina_skopje_2017_huawei_p8lite_0019

skopje_2017_0079.JPG skopje_2017_0080.JPG