11.4.2026
Pohľad z balkóna mojej izby na sobotné ráno sľubuje ďalší slnečný deň.
Parkovanie vo dne, v noci.
Víkendový small talk.
Okolie vlakovej stanice nikdy nebýva výkladnou skriňou verejného priestoru.
Poklady si treba chrániť.
Hlavným bodom dnešného programu je návšteva mestečka Mondello s vychýrenou rovnomennou plážou, ktorá vraj patrí k tomu najlepšiemu, čo celá Sicília ponúka. Spoľahnúť sme sa plánovali na mestskú hromadnú dopravu.
Pri čakaní máme možnosť posúdiť kvalitu a bezpečnosť talianskych balkónov.
Ono už ten počet ľudí na zastávke dával tušiť, že to úplne jednoduché nebude, ale keď prišiel úplny plný autobus, do ktorého sa natlačili ďalší latentní milovníci frotérizmu v štýle tokijského metra v špičke pochopili sme, že tadiaľto cesta nevedie.
Po príchode sme veľmi rýchlo zistili, že rovnaký nápad ako my mala asi tak polovica mesta. Z tejto fotky to asi nie je úplne evidentné, ale tá masa ľudí na pláži je enormná.
Šialené.
Naozaj šialené.
Z tých davov sa vie človeku zatočiť hlava, tak sa radšej stiahneme do Sirenetta Bar & Bistrot, čo je de facto táckareň/cukráreň/zmrzlináreň/kaviareň, rozumej prevádzka s o niečo nižším cenami, ako všetky reštaurácie naokolo. A aj tak ma tento obedový tanier stál 20€.
Po chutnom a zdravom obede sa vyberáme poobdivovať krásy tejto vyhlásenej pláže.
Vzhľadom nato, že je iba začiatok apríla sa nedá čakať, že teplota vody bude lámať rekordy. Z toho čo som okúsil, teda po členky, je však teplejšia, ako som predpokladal.
Kúpanie pod Monte Pellegrino, na ktorého druhej strane sa nachádza Palermo.
Jednou z ikon pláže Mondello je Antico Stabilimento Balneare di Mondello, teda historická kúpeľná / plážová budova v štýle Liberty, čo je talianska verzia secesie/art nouveau zo začiatku 20. storočia.
Nechcem si predstaviť, ako to tu musí vyzerať v lete.
Pes by si dal ristrettko.
Dream team.
Nezrelé figy.
Morský vlk.
Easy rider.
Fiat 124 Sport Spider bol predstavený v novembri 1966 v Turíne a vyrábal sa až do roku 198, pričom väčšina vozidiel bola určená na export do USA. Vyrobených takmer 200 000 kusov, čo ho robí najúspešnejším talianskym športovým automobilom všetkých čias
Finálne negroni, na ktoré som čakal 20 minút.
Generačný módny duel.
Cesta naspäť do mesta je ešte väčšia tragédia, ako cesta sem. To všk vie aj algoritmus a do Palerma tak cestujeme Uberom za viac ako dvojnásobok toho, za čo sme sa nechali odvieť sem.
Späť pri stanici sme cca hodinu a pol pred odchodom vlaku na letisko, čo nám ešte dáva manévrovací priestor na rozlúčkovú večeru.
O tri bloky ďalej vyskočí na mape veľmi sľubne vyzerajúca reštaurácia Stuzzicando. Viac ako 1200 hodnotení, 4,5 z 5 a pizza lacnejšia, ako v Bratisalve. Nie je o čom.
To nie je moje, ale (v dobrom) závidím.
Ja som však ešte ani na tretí deň v Taliansku nemal pizzu, čo jednoducho musím napraviť. A rovno idem navzdory svojim tradičným preferenciám, ktoré a veľmi výrazne nakláňajú k slaným chutiam a otestujem pizzu Maialina, ktorá pozostáva z mozzarelly, chrumkavú slaniny, karamelizovanej cibule a stracciatelly z byvolieho mlieka. Pre mňa netradičné, ale zároveň veľmi chutné.
Takto vyzerá chlapský (pod)večer. Len nápoje nejak absentujú.
Posledné ohliadnutie sa po predstaničnom kruháči.
Už len vyzdvihnúť batožinu a presunúť sa na perón.
Čo znie ako tá najnudnejšia činnosť na svete, ale nám ju ozvláštni mladý podgurážený párik, kde nežnejšia polovičky hodí pod seba takú šabľu, za ktorú by sa nehanbil ani archetyp spitého námorníka.
Čas na letisku zabijeme korzovaním sa po duty free a aspoň malé zadosťučinenie za nenavštívený salónik (ktorý sa nachádza na landside) dostaneme v podobe exitov.
BTS opäť nevystúpi zo svojho tieňa a na schengenský let vypraví na tých pár desiatok metrov autobusy.
Čo povedať na záver? Čas v práci je v mojom prípade čas vynútený, je to miesto kde prirodzene dobrovoľne byť nechcem, ale sériou rozhodnutí v mojom živote som sa tam jednoducho jedného dňa ocitol a s touto situáciou sa musím popasovať. Každý týždeň tu trávim niekoľko desiatok hodín a preto si s ľuďmi, s ktorými sa tu stretávam chcem rozumieť a cítiť sa v ich spoločnosti dobre. A hádam aj opačne. V každom prípade teambuilding našťastie dopadol nad očakávania dobre a zostáva mi len veriť, že túto spoločnú cestu budeme bez zvládať na pozitívnej vlne aj naďalej.
Čo sa týka Palerma samotného, moje očakávania neboli žiadne a zostal som len príjemne prekvapený. To, že juh Talianska je živelnejší, divokejší autentickejší aj špinavší patrí k všeobecnému rozhľadu a táto sicílska metropola to len potvrdzuje. Iste, úroveň Neapolu Palermo v žiadnom ohľade nedosahuje, ale o to sa ani nesnaží a to je len dobre.
Páči sa vám tento obsah?