Taba & Eilat 2018

Deň 3 – potápanie v Tabe a večerný Eilat

27.1.2018

Dnes mám budíček už o siedmej. Na izbe nechávam spiacu Janku a svoj pobalený ruksak a vyberám sa na raňajky. O pol deviatej som už pred diving centrom, kde doplácam zvyšok výletu a po chvíli sa pridajú dvaja litovčania, ktorí sú tu už od nedele a priebežne sa chodia potápať celý týždeň. Spoločne sa peši presúvame pred Hilton, kde je hlavná pobočka diving centra na Egyptskej strane hranice. Dostaneme neoprény a ďalšie nevyhnutné vybavenie, vyplníme pár zdravotných dotazníkov a pomaly sa môžme ísť nalodiť.

Spolu s nami ide okrem inštruktora aj jeho žena a dieťa alebo deti + jedna ďalšia, dvaja pomocníci a kapitán. Počasie stále nevyzerá ružovo, že sa človeku o tej vody ani nechce. Približne po 40 minútach plavby, počas ktorej dostávam rýchle školenie o signáloch a ako sa pod vodou správať, sa dostávame na úroveň hotelu Sofitel, kde sa uskutoční prvé potápanie. Prví idú litovci, ktorí už čo to napotápané majú. Ja sa medzičasom prezlečiem.

Po nejakej polhodine sa vracajú, ja už v plnej poľnej pripravený skáčem do vody a môžeme vyraziť. K prvému koralu ide inštruktor vedľa mňa, ale keď vidí, že nestresujem a ide mi to (podľa mňa) celkom solídne, tak ma nechá po zvyšok času ísť samého. Samozrejme pod dozorom. Postupne prejdeme tri rôzne koraly a pošťastí sa aj chobotnica. Očakávania z prvého potápania boli vysoké a rozhodne som neostal sklamaný. Samozrejme slnečné počasie by bolo pekný bonus, ale nemôžeme mať v živote vždy všetko 😀

Loďkou sa presúvame na ďalšie miesto, z litovcov sa ide potápať iba jeden. Ja sa na chvíľu pošnorchlujem, ale dno je ďaleko a bez slnka na neho ťažko dovidieť. Po tom, ako ma poobťažuje pár medúz (alebo skôr ja ich) sa poberám späť na loď a dávam sa do reči s včerajším oslávencom, ktorý ešte stále triezvie. Vysvitne, že obaja sú zubári a sú tu už druhýkrát.

Pár minút nato sme opäť na lodi v plnej zostave a presúvame sa na posledné miesto. V tomto medzičase sa podáva obed, ktorý padne naozaj vhod a začne aj vychádzať slnko. Pred nami sa objavuje Pharaoh’s Island (Jazīrat Fira‘wn), na ktorom sa rozprestiera pekná citadela Salah el Din.

Tu už sa slnko ukáže v plnej paráde a voda dostane ten pravý rajský look ako z katalógov. Cestou som aj rozmýšľal, či sa mi do tej vody ešte chce, ale teraz sa to už nedá odmietnuť. Koralov je tu požehnane a niektoré sú doslova meter pod hladinou. Vo vode strávim asi pol hodinu.

Tu sa náš výlet končí a nasleduje už iba plavba naspäť k Hiltonu. V lobby hotela sa stretávam s Jankou, berieme ruksaky z úschovne a smer hranica.

Egyptská strana len formalita, vypísať kartičky a ukázať pas. Na izraelskej sa po dvoch kontrolách konečne dostávame ku skenu batožiny, kde moja dotrhaná fotobrašňa nedostane status OK a pristúpim ku detailnejšj kontrole. Pracovník sa tvári, ako keby práve odhalil medzinárodný kontraband a vyťahuje mi power banku a druhý objektív, ktoré starostlivo obzerá a váži. Neviem presne čo tým dosiahol, ale zjavne ho hodnota uspokojila, lebo mi to vracia a posiela ma do … Izraela. Ešte pasová kontrola a ešte jedna posledná a sme opäť v svätej zemi, kde nám pred nosom zdrhne autobus.

Nevadí, o 20 minút už sedíme v nasledujúcom. Pri eilatskom podmorskom observatóriu, ktoré pred pár minútami zatvorilo (denne iba do štvrtej poobede) sa v buse zaplní aj posledný centimeter štvorcový a sme radi, že sedíme. Vystupujeme za kruháčom pri hoteli Red Rock a hneď naproti cez parkovisko je otvorený supermarket. Všetky tie bu bu bu strašenia so šabatom a všetkými obchodmi v sobotu zatvorenými sa rozplynuli. Na večeru kúpime hummus a domáci chlieb a nejaké pečivo na raňajky. S proviantom sa po ulici presúvame do kilometer vzdialeného hotela Custo Club.

Tu nás Edgardo ubytuje a kým sa dáme trochu do kopy je vonku už skoro tma. V prítmí sa po Sderot Hativat HaNegev dostávame na hlavnú ulicu Derekh Yotam, ktorá smeruje až dole do centra k hlavnému kruhovému objazdu, pri ktorom sa stretávajú letisko, obchodný dom a odkiaľ začína pešia prímorská promenáda popod hotelové komplexy. Za plotom letiska tu odpočíva odparkovaný Douglas DC3 “Dakota”, pri ktorom sa na chvíľu pristavíme a keď už chceme odísť, tak sa na štart vyberie A320 spoločnosti Israir, ktorý tu na pár sekúnd narobí poriadny hluk.

Od letiska si to namierime popod hotely až k miestnemu trhu, kde je väčšina stánkov okrem tých pár so suvenírmi už dávno zatvorená. Popri pobreží si dáme prechádzku až na izbu, kde nastavuje budík na siedmu ráno a zaspávame pri oddychových amerických komédiach.