15.2.2026
Po raňajkách, ktoré sledujú formulku copy paste z predošlého dňa sa pred definitívnym odchodom Nikózie ešte prejdeme centrom, aby sme z neho niečo mali aj za denného svetla.
Tu musím priznať, že ja zrovna nie som ten typ, ktorý by z diel Zahy Hadid padal do kolien. Tu viac oceňujem dvojúrovňovosť námestia, ktoré tu poskytuje útočisko pred slnkom.
Vľavo pekne vidno Benátske hradby, ktoré sú súčasťou obranného opevnenia mesta zo stredoveku. Dodnes sú z veľkej časti neporušené a patria medzi najlepšie zachované renesančné opevnenia vo východnom Stredomorí.
Úprime som po piatich rokoch čakal väčšiu stoku, ale je tu stále veľmi čisto, čo pripisujem, že tu 24/7 korzuje strážnik.
Táto malá časť námestia je inak veľmi sympatická, hlavne cez deň je tu dostatočné množstvo tieňa, čo oceňujem už vo februári.
Patina, ako sa patrí.
Na nedeľnej prechádzke nie sme jediní.
Z centra sa bočnými uličkami sťahujeme späť k parkingu. Pri odchode to už vďaka bohu prebehne hladko a bez zbytočných dohadovačiek.
Z Nikózie sa za niečo ľahko cez hodinku presúvame na východné pobrežie do mestečka Protaras, ktoré je typickým letným letovisko. To znamená, že mimo sezóny tu doslova “skapal pes”, nič lepšie, ako tento frazeologizmus mi na to, aký pocit mi jeho prejazd vyvolával, nenapadá.
Auto som odparkoval pred Silver Sands Beach Hotel, ktorý sa nachádza čo by človek kameňom dohodil od Fig Tree Bay, kde to dokonca aj takto na začiatku roka vyzerá viac ako dobre. Ale to pripisujem kombinácii slnečného počasia, bealsého mora a absencii ľudí. V leto to tu vyzerá na solídnu plnku.
No ale voda luxusná.
Rovnako ako na všetkých plážach na Cypre, aj tu je prístup pre verejnosť bezplatný, zatiaľ čo prenájom ležadiel a slnečníkov je spoplatnený. V roku 2011 bola pláž Fig Tree Bay vyhlásená za tretiu najlepšiu pláž v celej Európe.
Pár minút po tejto fotke (ktorá je jednou z jeho posledných) ma postihne nešťastie, ktoré som si nemyslel, že zažijem, ale niekde v podvedomí som ho už od januára očakával. V Kišineve sa mi totiž začal pri vypnutí foťáku “zadrhávať” môj najobľúbenejší pancake objektív. Jednoducho sa úplne nezasunul a bolo mu treba trochu prstom pomôcť. Vtedy som to ešte naive pripisoval veľkým teplotným rozdielom medzi exteriérom a interiérom, ale toto správanie neprešlo ani na Cypre a začalo sa to stávať čoraz častejšie. Česť jeho pamiatke.
Ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že preferujem skalnatú pláž. ale tu by som vedel spraviť výnimku.
Crow’s Arch je prírodný skalný most, ktorý je oplotený a na ktorý je zakázaný vstup, ale netrvalo ani 5 minút, kedy sa tam jedna fotky chtivá drblinka musela nanominovať. Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Lesk a bieda. Na plot už nevyšlo.
Isuzu je značka, ktorá u nás nie je veľmi rozšírená, čo pripisujem tomu, že sa venuje najmä úžitkovým autám. Toto je konkrétne druhá generácia Isuzu Faster, ktorý prišiel do predaja v roku 1980 a vyrábal sa až do roku 1988, resp. v Indonézii a v Latinskej Amerika až do 1994. Jednalo o body on frame a aj keď karoséria bola úplne nová, rám druhá generácia zdedila z tej prvej, ktorá svetlo sveta uzrela už v roku 1972.
Aj mačky rady tieň.
Ďalší prírodný skalnatý oblúk na mojom POI zozname je tento “Most lásky”. Toto meno je odvodené od miestnej legendy, ktorá hovorí, že ak sa postavíte uprostred oblúka a pobozkáte sa v rovnakej chvíli si niečo želáte, určite sa vám to splní. Neviem teda, či si obaja musia želať to isté, alebo ako sa vyššia moc vysporiadava z protichodnými želaniami, v každom prípade neskúšali sme.
Ako útočisko na poslednú noc som vybral White 11 – bezkontaktný penzión s parkovaním doslova tri kotrmelce od mora a úplného centra Larnaky.
Za padíka viac ako solídne.
Do ulíc sa dostávame už na sklonku dňa a poslené lúče mäkkého svetla zachytávame už iba v uličkách starého mesta.
Nemecký ťahač cyperskej poisťovacej spoločnosti Interamerican. Globálne.
Posledné chvíle fotosyntézy.
No parking.
Stret generácii.
Podvečerný začiatok promenády Finikoudes.
Toto mólo sa hrdí honosným menom “Larnaca Pier”. Má 60 metrov.
Pozor na mozog.
Večerný život na promenáde sa iba rozbieha, ale už teraz je tu celkom rušno. Tu asi ľudia nemajú takú t spoločenskú stigmu, že v nedeľu večer už máme depku, že zajtra ráno treba ísť do práce.
Tieto vysoké palmy môžem.
Súmrak má veľmi rýchly priebeh a už po pár sto metroch je takmer úplná tma, čo je vlastne green light upratať sa do nejakej reštaurácie na večeru.
Cyperské taxíky nespia.
Po trištvrte kilometri prichádzame k maríne, kde promenáda de facto končí. To nám ale v tejto chvíli vôbec nevadí, reštaurácia je už doslova za rohom.
Z mnohých možností nakoniec po vyfiltrovaní pokrmu, na ktorý sme sa zamerali veľa finalistov nezostane. Všetky svoje nádeje vsádzame na Elia Backyard restaurant, ktorá, ako je už z názvu evidentné, sídli v nenápadnom dvore.
Na chobotnicu nedám dopustiť a kedykoľvek sa v objavím v Stredomorí, snažím sa, aby aspoň raz tento osmonoh skončil na mojom tanieri.
Na tieto arogantné pohľady som už zvyknutý. Úprimne by som radšej fotil psov, ale čo sa dá robiť, keď tu nie sú.
Larnaca už od roku 2021 prechádza veľkým redevelopmentom spolufinancovaným z kohéznych fondov EÚ, konkrétne projektom THALIA 2021 – 2027.
Ten obsahuje viacero oblastí a jednou z nich je aj obnova námestí a ciest. Toto konkrétne je súčasný stav jedného z podprojektov, kde sa staré asfaltové cesty a chodníky v centre menia za dlažbu.
Výsledok.
Mercedes-Benz W202, auto z doby, kedy sa v Stuttgarte ešte nevyrábali vŕzagúce interiéry.
Čestné miesto v centre mesta tu má mešita. Od roku 1963, keď na ostrove vypuklo medzikomunitné násilie, až do roku 1974 bola oblasť uzavretá a grécko-cyperským obyvateľom bol na toto miesto odopretý prístup. Keď turci podnikli inváziu na Cyprus v roku 1974, turecko-cyperskí obyvatelia štvrte tu svoje domovy opustili a presťahovali sa do severnej časti ostrova, ktorú okupovala turecká armáda. Tieto domy boli následne pridelené vysídleným grécko-cyperským utečencom, ktorí utiekli z okupovanej časti po tom, čo ich vyhnala okupačná turecká armáda (zo zákona pritom nemajú na domy žiadne vlastnícke právo, len právo ich užívať (niečo ako status nájomcu), kým sa nenájde dohodnuté diplomatické riešenie cyperského problému (čo bude asi tak nikdy)). Samotná mešita je výsledkom prestavby pôvodne latinského kostola.