5.4.2026
Náš posledný berlínsky deň päť začíname hotelovými raňajkami.
Snažím sa žiť zdravo.
Na veľký piatok nám bol vstup odoprený. Dnes tak nastáva pokus číslo 2.
K ruine pôvodného kostola bol na prelome 50. a 60. rokov postavený ten nový, pozostávajúci zo štyroch budov. Nový kostol má osemuholníkový pôdorys, ktorého steny tvorí 21 292 vitrážových okienok. Prevládajúca farba je modrá s malými plochami rubínovo červenej, smaragdovo zelenej a žltej.
Dizajn má pripomínať včelí plást.
Pokým New Yorku s prezýva “mesto, ktoré nikdy nespí”, Berlínu by sa mohlo, “mesto, ktoré je večne rozkopané”.
Starý kostol chceli pôvodne zbúrať, až hlas ľudu rozhodol, že sa tak nestalo.
Hlavný bod dnešného programu je však návšteva múzea Stasi, legendárnej východonemeckej tajnej služby, ktorá špicľovala každého v republike. Zo Zoologischer garten je to easy peasy S-Bahnom na Lichtenberg.
A odtiaľ v rámci ušetrenia drahocenného času ešte jednu zastávku metrom.
Pohľad, ktorý ste ako bežný občan pred rokom 1990 určite nechceli vidieť, práve táto budova bola totiž riaditeľstvom Stasi. Ak ste tu teda nepracovali znamenalo to iba jediné – veľké problémy.
Fotka pre milovníkov Monster.
Režim bol, aký bol, ale prácu so symbolmi mal zmáknutú.
Aj keď to tak môže vyzerať, nie je tomu tak, Stasi múzeum zaujíma aj ženy.
Demonštrácia odpočúvacieho zariadenia v klasických bytových dverách. Východonemecké batérie už dnes ťažko zohnať, tak na ukážku poslúžia aj duracelky.
Špiónská kamera ukrytá v peňaženke.
Kvalita je oveľa lepšia, ako by človek čakal.
Touto chodbou ste sa napríklad dostali aj na toalety.
Ani tam ste však nemali súkromie. Stasi špehovala aj vlastných zamestnancov, v predsieni toaliet (teda pri umývadlách) takoutou miniatúrnou dierkou.
Na to sa používali špeciálne pinhole objektívy pripevnené na telo Robot Star 50. Tento fotoaparát sa počas studenej vojny používal na východe aj západe. Obľúbený bol najmä kvôli svojej extrémnej tichosti a tiež, že na jeden bežný film vedel nasnímať až 50 snímkov.
50 odtieňov hnedej.
Sekundárna kancelárai najnenávidenejšieho muža DDR – šéfa Stasi Ericha Mielkeho.
Vo vedľajšej miestnosti mal aj takúto posteľ, keby na neho prišla únava z rozmýšľnaia, koho ešte treba zavrieť.
Schodisko vpravo ústilo do dvora, návštevy, ktoré netúžili po pozornosti tak mohli prísť alebo odísť bez toho, aby sa o tom všetci vedeli.
Hlavná zasadačka.
Špeciálna kamera s automatickým zaostrovaním na infračervené fotografovanie s infračervenými lúčmi ukrytými vo dverách Trabantu.
KGB S-252 “Točka” bola navrhnutá bola tak, aby sa dala nosiť skrytá za kravatou, alebo v tomto prípade v peňaženke. Snímaný obraz sa odráža na film cez šikmé zrkadlo za objektívom, čo umožňuje, aby bola kamera plochá. Vytvára snímky s rozmermi 8×11 mm na 9,5 mm film Minox v kazetách, poháňané hodinovým motorčekom.
Ajax F-21 (alebo Ajax-12) je subminiatúrna špionážna kamera s pružinovým pohonom vyvinutá pre KGB a navrhnutá na tajné fotografovanie často skrytá za gombíkom kabáta alebo v pracke opasku, tak aby sa dalo v rýchlom slede vyhotoviť niekoľko fotografii. Používa 21 mm film na mieru a je známa svojou ľahkosťou a robustnosťou.
Kapitalizmus zvíťazil.
Stasi zaberala celú štvrť, toto je z nej len malý výrez.
Východný Berlín neopúšťame, ale vzhľadom na kaziace sa počasie namiesto prechádzky k ďalšiemu bodu záujmu volíme presun metrom.
Okrem toho, že je Frankfurter Allee pekne široká, je zároveň jednou z najstarších najstarších ulíc Berlína.
Kino Kozmos, narozdiel od kina International exteriérom príliš nevábi, aj keď obe vznikli zhruba v rovnakom čase. Dnes slúži skôr ako koncertná hala a z tohto dôvodu sa dovnútra nedostaneme.
Frankfurter Tor, a.k.a tradičná vostočná brána mesta. Výrazné veže sú typickým príkladom stalinistického architektonického štýlu. Postavené boli v rokoch 1953 až 1956 ako súčasť socialistického súboru Stalinallee (ako sa predtým Frankfurter Alle volala) podľa plánov Hermanna Henselmanna.
Vrcholy veží sú v štýle kupol, ktoré navrhol Carl von Gontard pre Gendarmenmarkt – námestia v centre Berlína, ktoré býva často označované ako jedno z najkrajších v meste.
Architektúra, pri ktorej sa cítim dobre. Asi preto, že som pri budovách tohto typu vyrastal.
Fast forward co centra. Po tom, čo ma počas jediného 15 minútového okna, kedy cez deň lialo stihlo poriadne opršať, lebo reštaurácia nebrala karty sa presúvame na finálnu podvečernú prechádzku.
Vežička a poriadne rúry, všetko čo pravý východoberlínčan potrebuje.
V tomto hoode nový futbalový talent nevyrastie.
Sterilné.
Lada 110, resp. VAZ-2110 ajej dizajn, ktorý bol starý už 10 rokov predtým, ako bol nový.
Kto má rád tvar štvorca, v tomto obytnom dome sa bude cítiť dobre.
K tomuto nie som schopný vyprodukovať komentár.
Dystopické bývanie na Leipziger Straße. Tento komplex bol postavený v rokoch 1969 až 1982 a južnému Berlínu mal dať nový mestský charakter. Na rozdiel od kapitalistického centra mesta mala byť rezidenčná funkcia úzko integrovaná so sociálnou funkciou centra.
Spittelkolonnaden – aj neskorobarokový architektonický skvost je pre niektorých domovom.
Námestie Gendarmenmarkt, ktoré som spomínal o pár fotiek vyššie. Medzi nemeckým (vpredu) a francúzskym kostolom (vzadu) sa skrýva berlínska koncertná sála. Všetky budovy na tejto fotke boli počas Druhej svetovej vojny vážne poškodené alebo zničené a všetky boli zreštaurované.
České centrum, ktoré sídli v budove Veľvyslanectva Českej republiky, ktorá bola postavená v roku 1978 pre potreby zastupiteľského úradu ČSSR vo vtedajšej NDR a ktorá patrila k niekoľkým málo novostavbám ambasád Východného Berlína. Ide o realizovaný autorský projekt architektov Vladimíra a Věry Machoninových (autori pražského OD Kotva). Objekt veľvyslanectva bol do polovice 80. rokov na nezastavanom priestranstve v bezprostrednej blízkosti tzv. bezpečnostnej zóny pri Berlínskom múre. Už od svojho vzniku pútala stavba vďaka neobvyklému zovňajšku i vzhľadu interiéru značnú pozornosť ako odbornej, tak aj širokej verejnosti na oboch stranách Berlínskeho múru. Záujem vzbudzovala aj vďaka svojej polohe. V blízkosti sa nachádzala vyhliadková plošina umiestnená na dnešnom Postupimskom námestí, ktorá umožňovala návštevníkom Západného Berlína nahliadnuť na život za Múrom. Tomuto pohľadu budova veľvyslanectva dlhé roky dominovala.
Potsdamer Platz, námestie kedysi ležiace na samotnej í na niekdajšej hranici dvoch Berlínov. Je súčasťou nového centra mesta a v priebehu krátkeho času tu vyrástli centrály niekoľkých svetových koncernov (Sony Center, Daimler-Chrysler, Deutsche Bahn AG, PWC) či divadelné sály, nákupné centrá atď. Každoročne začiatkom februára je Potsdamer Platz dejiskom Medzinárodného filmového festivalu Berlinale.
Pamätník židovským obetiam holokaustu je jedným z must see mesta. Na zvlnenom podklade sa tu nachádza presne 2711 betónových kvádrov, rôznych výšok a hrúbok. , z ktorých najťažší váži asi 16 ton.
S Berlínom sa vlastne dnes lúčime. Zároveň aj on s nami.
Ešte predtým však kopneme na zahriatie opäť po pohári vareného vína. Nepríčetní jedinci si v bufete oproti môžu dopriať aj niečo exkluzívnejšie.
Súmrak nad Brandenburskou bránou nás vyprevádza do podzemia.
Pri Zoologischer garten preskočíme na autobus a už nám len zostáva sa pred skorým rannm vstávaním pobaliť sa.