Bari & Monopoli 2018

Deň 3 – Monopoli

11.11.2018

Dnes sa nám už v Bari zostávať nechce, tak som ráno rýchlo pozrel vlaky a voľba padla na mestečko Monopoli, ležiace polhodinu jazdy odtiaľto. Po skromných raňajkách sa presúvame na vlakovú stanicu, kde dávame ruksaky do úschovne. V automate kupujeme dva lístky a presúvame sa na perón 5, kde už je pristavený vlak. Ten je celkom slušne zaplnený, ale dve miesta sa nám ešte našťastie podarí chytiť. O 44 kilometrov ďalej vystupujeme na malej ospalej stanici a vyberáme sa smerom do centra.

Na uliciach veľmi živo nie je, čo sa zmení až príchodom na hlavné námestie Vittorio Emanuele. Hneď pri námestí, na začiatku starého mesta sa zaparkujeme do sympatickej kaviarne Napoli na druhé presso a koláčik. Po nedávnych skúsenostiach z Pisy je účet 4€ za toto všetko viac ako príjemný.

Po káve sa ponoríme do uličiek, ktoré nás dovedú až ku starému prístavu. Tu už je tak teplo, že bundy začínajú byť na obtiaž. Z prístavu to zoberieme ku Castello di Monopoli, vybudovanom v 15. storočí a namierime si to smerom na Cala Porta Vecchia, čo je hlavná mestská pláž ležiaca hneď na okraji starého mesta.

Pobrežná promenáda je však hlavná tepna pre turistov, kde sa dá ísť len s veľkou dávkou trpezlivosti. Pri najbližšj príležitosti to teda stočíme do ľudoprázdnych uličiek. Po pár minútach sme už na pláži. To, že tento rok je naozaj výnimočne teplý si uvedomujem už dlho, ale že uvidím ľudí kúpať sa v mori na juhu Talianska aj na začiatku novembra som naozaj nečakal.

Z pláže sa vraciame do ulíc hľadať miesto, kde sa naobedujeme. Dostávame sa späť na námestie, zatiaľ bez úspechu čokoľvek nájsť. Otvorím teda mapy a hneď pri kaviarni by mali byť talianska reštaurácia. Zatvorené. Nedá sa nič robiť, jediné čo nám cestou ako tak padlo do oka bolo malé bistro s terasou. Tu si objednávame sendvič a burger mäso.

Počas nášho obeda sa medzičasom deň prehupol do talianskej obdoby siesty – Riposy. Na námestí nie je ani nohy a rovnako je tomu aj v uliciach. Pomaly sa vyberáme smerom späť na stanicu a začíname ignorovať chodníky. Nie je treba ich používať, kľudne ideme stredom cesty. Na stanici kúpime lístky a zvyšný čas do odchodu vlaku strávime v staničnom bistre na pive.

Krátko po štvrtej sme späť v Bari a vyberáme sa smerom do prístavu, že by sme dali ešte jedno. Po príchode je však na našu smolu bar zavretý. Posedíme teda aspoň chvíľu na lavičke s výhľadom na more a vraciame sa do mesta zabiť čas.

Asi tak po 5 minútach chôdze si spomeniem, že som tam nechal položený foťák. Hneď rýchly šprint naspäť a na moje veľké šťastie tam stále bol. Pomaly sa začína stmievať, tak ešte počkáme, či sa náhodou aspoň obloha pekne nesfarbí na večerné fotky. Bohužial nie.

Smerom na stanicu, sa ešte štýlovo zastavíme na večeru na kebab. V úschovni idem vyplatiť batožinu a podávma ujovi nachystaných 12€ a ten ma odbije, že chce 20. Som si totiž ráno nevšimol, že 6€ na batožinu to je iba na prvých 5 hodín, a potom euro za každú ďalšiu. To sme to teda vymysleli, logickejšie bolo ísť na výlet včera, keď sme mohli nechať ruksaky na izbe a nie dnes, ale teraz už je neskoro nad tým rozmýšľať. O pol siedmej nasadáme na vlak na letisko a o siedmej sme už tam. Pekne a slušne 2:20 pred odletom. 19:20 začne check in, tak sa idem neochotne postaviť do rady, nech sa zbavím ruksaku.

Po pár minútach čakania sa na monitore objaví meškanie a posunutie odletu na 22:20. O niečo neskôr na 22:40 a to už je jasné, že z príletu o 23:00 do Viedne nič nebude a autobus do BA o 23:59 nemáme šancu stihnúť. A tak som sa tešil z tých eurových lístkov. Nezostáva teda nič iné, ako kúpiť Flixbus s odchodom o 1:05 ráno, ktorý je posledným spojom do BA. Ďalšia možnosť je až ráno. Zvyšný čas do odletu už len sedíme unavený na lavičke a krátko po 23:00 konečne vzlietame. Na Schwechate sme už po polnoci. Doma sme 2:20 a tešíme sa na ranné vstávanie do práce.