Rumunsko 2017

Deň 3 – Mamaia

7.7.2017

Ešte včera počas popíjania rumunských odrôd hrozna mi napadlo, že by som si mohol ísť zabehať pri východe slnka po pláži. Jednoducho spraviť to, čo som videl už v toľkých filmoch a mal urgentnú potrebu to tiež vyskúšať. Obozretne som si pozrel kedy vychádza slnko a tomu prispôsobil prvý budík o 5:00. Samozrejme som rátal s tým, že na prvý to nedám, ale 5:30 som bol už hore pripravený ísť do toho.

V tomto momente treba poznamenať, že naposledy som behal pred dvoma rokmi a nabicykloval som toho za posledný rok tiež žalostne málo, takže netreba očakávať žiadne heroické výkony, skôr som chcel prekonať svoju lenivosť. Od mora solídne fúka, takže prvý kilometer smerom na sever bolo čisté zúfalstvo a ten druhý smerom naspäť sa už dal. To som si povedal, že to už netreba preháňať a dva kilometre takto po dvoch rokoch stačia. Celkom ma ale prekvapilo koľko ľudí už takto ráno na pláži športovalo. Predsa len, cez deň to asi príliš nejde. O siedmej som už osprchovaný zaľahol a pospal si ešte zo dve hodiny. Po deviatej som skočil kúpiť na raňajky trdelník a Latte Machiatto. Pri jedle nám robil spoločnosť odvážny vrabec, ktorý nám dobre že pomaly nesadol na ruku.

Dnešný deň sme si naplánovali ako čistý chill pri vode. Po raňajkách sme do tašky nahádzali všetko potrebné a prešli 70 metrov na pláž. Za dve lehátka so slnečníkom sme si zaplatili viac ako na Santorini a spokojne sa usadili (alebo uležali?). Stále je veterno, takže človeku ani nepríde, že je na slnku, lebo sa nepotí. V každom prípade, až teraz sme zhodnotili, že ten dva roky otvorený opaľovací krém asi nebude najlepšia voľba, tak ma Janka vyslala do obchodu kúpiť nový. Tu som si nejak zmyslel, že sa chceme za jeden deň aj trochu opáliť a zároveň som musel kalkulovať s tým,  že do príručnej mi prejde iba 100ml, tak som zvolil ochranný faktor 10. “Veď to musí stačiť”. V tejto chvíli som ešte netušil, akú kardinálnu blbosť som urobil. No v každom prípade natreli sme sa tou desinou a zvyšok poobedia sme trávili opaľovaním sa a čítaním. Sem tam nad nami preletel vojenský vrtuľník alebo lietadlo s reklamným posolstvom, ale inak nič. Potom sme sa boli kúpať.

 

Podvečer sme už usúdili, že stačilo a presúvame sa na izbu. Ešte stále sa zdá byť všetko v poriadku. Až s odstupom času sa ukazuje ako veľmi sme sa spálili, teda ja som na tom o poznanie horšie. Nasleduje druhá návšteva obchodu, kde kupujem nejaký krém na spálenú pokožku a ihneď ho aj aplikujeme. Večer sa ešte skočíme celí ubolení pozrieť na promenádu, kde to celkom dosť žije. Všade plno ľudí a reštaurácie majú aj živú hudbu. My to ale na dôchodcov zapichneme pred izbou s vínom z overených potravín.