25.4.2014

Odlet máme o 7:30, takže vstávame už 5:30. Sto metrov od zastávky nám pred nosom odchádza autobus. Ďalší ide o 10 minút. Zrazu ma zarazí informácia, že predpokladaný čas cesty na letisko je 35 minút. To by znamenalo že na letisko prídeme 5 minút pred zavretím checkinu na batožinu, ktorý je 6:50. Ukľudňujeme sa tým, že čas je pravdepodobne myslený v dennom čase, kedy je áut násobne viac. Autobus prichádza, nastupujeme a nervózne sledujeme hodinky. Mali sme šťastie, že náš predpoklad bol správny. Na letisku sme takto ráno už o 16 minút, máme teda dosť času zjesť raňajky.

IMGP0834.JPG IMGP0835.JPG IMGP0836.JPG

Odovzdáme batožinu, zjeme čo vládzeme a úspešne prechádzame kontrolou. Tu si uvedomíme, že času opäť nemáme veľa a naša odletová brána je celkom ďaleko, tak si pre istotu pobehneme. Našťastie stíhame, ale môj ležérny prístup ma dnes ráno samého prekvapil, musím si nato dať väčší pozor.

IMGP0844.JPG IMGP0845.JPG

Do Lisabonu letíme spoločnosťou Vueling. Let prebehne veľmi rýchlo, lebo ho celý prespím. Zobudí ma až ako dosadneme na dráhu. V Lisabone nás z lietadla naženú do autobusov a odvezú do budovy letiska. Tú musíme celú prejsť až skoro na jej samý koniec, kde zídeme o poschodie nižšie a zasa na takmer jej druhý koniec. K batožinovému pásu tak dorazíme po vyše 10 minútach. Ďalších 10 minút trvá, kým sa pás pohne a začne sa na ňom objavovať prvá batožina. A niekoľko ďalších minút, kým sa tam objaví tá naša.

IMGP0848.JPG IMGP0850.JPG

Z letiska našťastie ide priamo metro, tak sa nemusíme terigať žiadnym autobusom. V metre si musíme kúpiť najprv kartu, na ktorú si potom môžeme kupovať jazdy. Tak si ju teda kúpime a schádzame na nástupište. Stanica je dekorovaná rôznymi zaujímavými karikatúrami a pôsobí veľmi vzdušne vďaka veľkým otvoreným priestorom. Dnes je v Portugalsku sviatok, tak namiesto obvyklých 6 súprav jazdia iba 3. A ľudí je dosť, takže sú plné. Ubytovanie máme takmer úplne v centre. Najprv sa vezieme na prestupnú stanicu Alameda a odtiaľ na Rossio.

IMGP0852.JPG IMGP0853.JPG IMGP0855.JPG IMGP0856.JPG IMGP0857.JPG

Vystupujeme v úplnom centre Lisabonu na námestí a mesto nás očarí hneď v prvých sekundách. Penzión máme doslova pár metrov od námestia, tak si tam ideme hneď zložiť ruksaky. Ubytovať sa môžeme až po jednej. V jednej z kaviarní si dávame rannú kávu a vymýšľame kam pôjdeme. Padne rozhodnutie prejsť sa centrom k vode a potom hore na kopec na zámok Castelo de São Jorge.

IMGP0859.JPG IMGP0860.JPG IMGP0861.JPG IMGP0862.JPG IMGP0865.JPG IMGP0869.JPG IMGP0871.JPG

Z kávy sa presúvame na hlavné námestie Rossia, ktorému okrem stĺpa Petra IV. Z roku 1874 dominuje aj budova národného divadla. Hneď pri námestí je krásna budova vlakovej stanice Rossio (Estação de Caminhos de Ferro do Rossio) navrhnutá architektom José Luís Monteiro.

IMGP0875.JPG IMGP0876.JPG IMGP0885.JPG IMGP0898.JPG

Z námestia sa vydávame po Rua Augusta. Vpravo míňame Elevador de Santa Justa z roku 1902 (na ktorý nám nakoniec bohužiaľ nejak nezvýši čas) až prichádzame na koniec ulice, ktorej dominuje Arco da Rua Augusta – víťazný oblúk a jedna z mnohých atrakcii Lisabonu. Začali ho stavať už v roku 1755, ale dokončený bol až v 1873. Ako prejdeme popod oblúk, ocitneme sa na veľkom námestí Praça do Comércio. Dnes je práve deň Karafiátovej revolúcie, čím sa označuje ľavicový vojenský puč, ktorý sa začal 25. 4. 1974 tu v Lisabone a úspešne tak umožnil prechod od vtedajšieho režimu autoritátorskej diktatúry k demokratickej forme vlády. Karafiátovou sa nazýva preto, lebo ľudia kládli na uliciach a na zbrane vojakov červené karafiáty. Na námestí je už vidieť chystajúce sa oslavy. Stavia sa veľké kryté pódium, vojaci tu majú rozostavané vojenské stany s rôznymi vychytávkami a je tu celkom dosť ľudí. Rozhodneme sa oddýchnuť si pri vode a aj keď tu celkom slušne fúka, je tu príjemne.

IMGP0902.JPG IMGP0903.JPG IMGP0905.JPG IMGP0908.JPG IMGP0909.JPG IMGP0911.JPG IMGP0912.JPG IMGP0920.JPG IMGP0922.JPG IMGP0924.JPG IMGP0930.JPG IMGP0932.JPG IMGP0934.JPG IMGP0972.JPG

O kúsok ďalej majú vojaci pristavenú bojovú techniku – rôzne obrnené vozidlá, tank, záchrannú helikoptéru a zopár člnov. Od vojakov sa presúvame do malého parku s lavičkami, odkiaľ je pekný výhľad na kopec posiaty typickými lisabonskými domami.

IMGP0974.JPG IMGP0975.JPG IMGP0982.JPG IMGP0993.JPG IMGP0996.JPG

Vyberáme sa pomaly k zámku, ale predtým si ešte odskočíme pozrieť si aspoň zvonka kostol Nossa Senhora da Conceição Velha. Strmými aj menej strmými uličkami sa pomaly dostávame až ku zámockému komplexu, ktorého súčasťou má byť aj vyhliadka. Ale opäť sa prejaví moja netrpezlivosť, keď vidím radu ľudí čakajúcich na lístky do komplexu. Tak si namiesto lístkov kupujeme dva hotdogy a dve pivá. Toto „menu“ skonzumujeme o uličku vyššie na schodíku pred vchodom do domu.

IMGP0999.JPG IMGP1003.JPG IMGP1004.JPG IMGP1006.JPG IMGP1007.JPG IMGP1017.JPG IMGP1024.JPG IMGP1025.JPG

Po výdatnom obede sa inými ospalými uličkami vyberáme z kopca dole smerom k penziónu ubytovať sa. Cestou natrafíme na jednu menšiu vyhliadku, tak aspoň niečo. Výťahom sa zvezieme dole a po chvíli sme už na námestí. V penzióne platíme neuveriteľným 25€ za izbu s kúpeľnou (ktorá má aj okno) v centre Lisabonu.

IMGP1027.JPG IMGP1032.JPG IMGP1037.JPG IMGP1039.JPG IMGP1045.JPG IMGP1058.JPG IMGP1059.JPG

Na izbe si chvíľu oddýchneme a opäť sa vyberáme do mesta. Z penziónu si to teraz namierime na Restauradores Square, čo je námestie kúsok ďalej od námestia Rossio. Je tu už plno ľudí s portugalskými vlajkami a pripnutými karafiátmi, očakávajúcich sprievod. Ten dorazí po pár minútach, tak si to pozrieme.

IMGP1062.JPG IMGP1064.JPG IMGP1066.JPG IMGP1068.JPG IMGP1069.JPG IMGP1070.JPG IMGP1077.JPG IMGP1084.JPG IMGP1087.JPG

Z námestia ide hore na druhý kopec jedna z pozemných lanoviek, resp. električiek, ale dávať 3,50 za 250 metrovú jazdu nemienime, tak si to vyjdeme na pešo a počkáme si kým sa „električky“ rozbehnú na svoju jazdu.

IMGP1089.JPG IMGP1093.JPG IMGP1104.JPG IMGP1105.JPG IMGP1114.JPG

Od vrchnej zastávky električky si tak vykračujeme po ulici, až nás zaujme jeden obchod s vínami, kde sa so zaujímavosti ideme pozrieť. V obchode sa nás hneď ujme starý pán v prúžkovanom obleku a čistou angličtinou nám začne jednotlivé vína popisovať a odporúčať nám jednotlivé kúsky. Je veľmi presvedčivý a je na ňom vidieť, že je pre vec zapálený, tak si nakoniec kupujeme jedno portské a jedno zelené víno. Jedna z tých malých milých skúseností, ktoré si človek pamätá ešte roky. Prichádzame na malé námestie, kde si na chvíľu oddýchneme na lavičke a zistíme, že sme dnes zatiaľ vypili veľmi málo vody.

IMGP1120.JPG IMGP1124.JPG IMGP1125.JPG IMGP1127.JPG IMGP1131.JPG IMGP1136.JPG

Ideme teda na západ po Via Loreto a v prvých potravinách, teda bol to skôr zelovoc, som kúpil nejaký džús. O chvíľu prichádzame k ďalšej pozemnej lanovke, neviem či to je presne pozemná lanovka, ale volať to električka mi príde divné, tak to bude pozemná lanovka. Teda aspoň tu v mojom podaní. Tieto pozemné lanovky až tak často nechodia, tak tu strávime niekoľko minút, aby som si spravil nejaké fotky, ktoré aj tak spraviť nie je jednoduché, hlavne kvôli ulici, ktorá je prakticky celá v tieni a naopak slnečnému svetlému pozadiu. Keď už mám niečo, s čím som ako-tak spokojný pokračujeme po tejto ulici nižšie.

IMGP1141.JPG IMGP1171.JPG

Urobíme si malú odbočku a po ulici Travessa da Portuguesa prichádzame na vyhliadku plnú mladých ľudí. Je odtiaľto pekný výhľad na rieku Tagus a mesto. Pár minút si tu posedíme a pokračujeme v zostupe nižšie do mesta na pobrežie. Prejdeme pár ulicami a sme pri vode. V podstate sme iba kúsok od námestia Praça do Comércio.

IMGP1174.JPG IMGP1177.JPG IMGP1183.JPG IMGP1187.JPG IMGP1191.JPG IMGP1195.JPG IMGP1200.JPG IMGP1201.JPG IMGP1212.JPG

Ako si tak pomaly vykračujeme späť na námestie, začne nad nim krúžiť vojenská helikoptéra. O pár sekúnd sa dvere na jej boku otvárajú a z helikoptéry začne vojak hádzať na námestie ľuďom červené karafiáty. Celé toto trvá asi 10 minút, počas ktorých sa z helikoptéry neustále sypú kvety. Nikdy by ma nenapadlo, že niekedy uvidím niečo také ako padať kvety z vojenského vrtuľníka. Keď sa kvety minú tak sa na pódiu na námestí predstaví armádny spevácky zbor a odpáli tam zábavu, napr. aj takými hitmi ako Jump od Van Halen.

IMGP1218.JPG IMGP1222.JPG IMGP1230.JPG IMGP1247.JPG IMGP1248.JPG IMGP1254.JPG IMGP1258.JPG IMGP1261.JPG IMGP1262.JPG

Popočúvame si pár pesničiek a cestou na penzión sa ešte zastavíme na večeru – pizzu. Tu na wifi zisťujem, že na FB si  moja bývalá spolužiačka zo základnej školy Vanda všimla, že som v Lisabone. Ona tu žije už 3 roky a ja som sa jej vlastne zabudol ozvať 🙂 Tak sa veľmi rýchlo dohadujeme, že sa o ôsmej stretneme pod stĺpom na námestí Rossio. Chvíľu si teda oddýchneme na izbe a už aj ideme. Zvítame sa a Vanda nám ide poukazovať nejaké miestne až tak turistami nevychytené podniky.

IMGP1275.JPG IMGP1278.JPG IMGP1279.JPG IMGP1281.JPG IMGP1282.JPG

Zobrali sme so sebou aj zelené víno z dnešného nákupu, tak sa rozhodujeme ísť ho vypiť niekam na lavičku. Popri ďalšej „pozemnej lanovke“ sa dostaneme až do parku na Jardim Braancamp Freire. Tu zisťujeme, že vlastne nikto nemá vývrtku, a keďže zelené víno je bublinkové, neprichádza do úvahy ani korok zatlačiť. Neďaleko si všimneme, že v jednom z prízemných bytov sa svieti a za oknami je mladý pár, tak im zaklopeme na okno a oni nám víno otvoria 🙂

IMGP1292.JPG

Večer pokračuje v znamení konverzácie a pití vína. Keď zelené víno dopijeme, presúvame sa do jedného komorného baru na veľké pivo (3 deci v Portugalsku). Odtiaľ si to namierime na Rosssio, kde si v potravinách kupujeme ešte jedno zelené víno, ktoré vypijeme pri vode. Večer zakončíme ešte jedným pivkom neďaleko nášho penziónu. Tu Vandu napadne, že nás zajtra pozýva na obed, tak sa dohadujeme na dvanástu. Na izbu prichádzame okolo jednej . Dáme si ešte sprchu a ideme spať.

IMAG0547IMGP1294.JPG IMGP1295.JPG IMGP1301.JPG IMGP1304.JPG IMGP1306.JPG IMGP1310.JPG