Petrohrad 2019 II.

Deň 3 – Leningrad v Petrohrade

12.10.2019

Na ráno som si síce omylom nastavil budík na 6:30, ale ten instantne zaklapnem a pri pootvorenom okne za zvuku dažďa spíme až do pol deviatej. O deviatej naklušeme na raňajky, kde sa už partia pri vedľajšom stole posilňuje vodkou. Ljux. Po raňajkách Janka zamieri do perín a ja sa vyberiem otestovať ten bazén, čo máme v cene. Nato že je sobota, by som tu čakal aspoň nejakých návštevníkov, ale ani nohy. Zaplávam si pár dĺžok a keď sa do bazéna pripojí inštruktor potápania s pani v rokoch, ktorá sa učí dýchať z kyslíkovej fľaše, tak zamierim do sauny.

Zrelaxovaný sa vraciam na izbu, kde sa dáme dokopy a zatiaľ čo čakám na Janku, tak mi napadne že pozriem, či nie su nablízku nejaké autá. Pred pár dňami som sa totiž registroval do carsharingu Delimobil. Jednotkou v Rusku je síce Yandex so svojou službou Yandex Drive, tam sa však ako neobčan Ruskej federácie bohužiaľ nezaregistrujete. V každom prípade registrácia do Delimobilu sa mi podarila, doklady boli overené a schválené, tak už to bolo potrebné iba vyskúšať. V aplikácii je prehľadne na mape vidno, kde je najbližšie dostupné auto a aký je stav paliva. Požičovné sa platí od minúty, ktoré štartuje na 7 rubľoch, resp. 8 rubľoch s plným poistením a sadzba rastie s dennou dobou, t.j. auto je najlacnejšie od 6 rána do 17:59 a naopak najdrahšie v noci od 23:00 do 5:59. Požičať sa dá samozrejme aj na 24 hodín za celkom solídnych 2499, resp. 2999 rubľov s plnou poistkou bez spoluúčasti. No a ako tak pozerám na tú mapu, tak jedno Polo je zaparkované rovno pred hotelom. Posúrim teda Janku, nech nám ho nikto nevyfúkne, ale aj tak mám pocit, že jej to dlho trvá a celý nedočkavý sa vyberiem napred. Autá sú zaparkované s kľúčom v zapaľovaní a odomykajú a zamykajú sa priamo cez aplikáciu. Budúcnosť je už fakt teraz. Spravím rýchlo obhliadku, nafotím ho zo všetkých 4 strán a môžme vyraziť.

Pôvodne sme chceli len zájsť do supermarketu tu na Krestovskom ostrove, ale po jazdení hore dole sa nám ani jeden z troch podľa Google mapy nedarí nájsť. Na druhú stranu jeseň tu vyzerá naozaj luxusne a vyzerá to tu diametrálne odlišne ako v iných častiach mesta. Nízke domy, plno stromov a malá premávka, nečudo že je to jedna z najdrahších štvrtí na bývanie. V apríli sme celkom solídne nakúpili v Pyateročke na Primorskajej, ta do navigácie navolím túto metro stanicu a môžeme vyraziť. Riedkou dopravou sme onedlho na mieste a auto odparkujeme hneď vedľa križovatky na parkovisku. A koľko to celé stálo? Za 29 minút jazdy + 5 minút, čo som auto obhliadal mi bolo strhnuté prosím pekne 3,57€. A požičaj si potom v BA zdieľanú kolobežku.

Tu popozeráme paneláky na “kuracích nohách” a trochu sa potúlame pomedzi sídlisko. Budem sa opakovať, ale jeseň tu je naozaj pekná. Aj s Ladami a šedivými panelákmi všade naokolo. A keď ešte aj vyjde na chvíľu slnko, tak doslova luxusná. Spravíme si prechádzku popri rieke Smolenka na koniec tejto betónovej aleje a pomaly sa začína ozývať hlad. Rýchlo pohľad do internetov odhalí iba Fish & Chips reštauráciu s burgermi alebo vyprážaným a všadeprítomnými britskými vlajočkami. Na to zrovna chuť ani náladu nemáme.

Prejdeme teda popri masívnom jednoliatom paneláku v impozantnej dĺžke 750 metrov naspäť k metru. Tu sa nachádza kafe s karaoke, kde sme jedli v apríli, ale nevalná kvalita jedla nás k druhej návšteve nepresviedča. Taliansku reštauráciu vylúčim ihneď a zostáva teda už iba opäť ubrať sa východným smerom do Ázie.

O pár minút nás už tak zmätená mladá uvádzačka, ktorá po anglicky ani necekne usádza k stolu v reštaurácii Dve Paločki (Две Палочки). Po 15 minútach sa konečne uráči prísť obsluha a ja si objednávam a teším sa na pálivé Kimchi, obaja dáme krevetový WOK a na záver ešte trochu sushi, aby sa nepovedalo. Kimchi okolo štipľavosti ani nešlo, ale zachraňuje to aspoň WOK.

Vonku sa medzitým začne hotový armageddon. Slnko nenávratne mizne a strieda ho lejak s vetrom, že až ľudia utekajú. My to celé pozorujeme popíjaním najlacnejších trojeurových pivečiek. Smutné. Časové okno, kedy H2O nepadá z oblohy využívame na zaplatenie a presunutie sa do supermarketu, kde nakúpim nejaké koňaky na domov a jeden na podvečer a zoberieme aj pečivo na raňajky, aby sa nepovedalo. Počas shoppingu sa opäť rozpršalo a napriek tomu, že sme vybavení dáždnikmi, len prejsť do metra je celkom oštara. Jednu zastávku sa odvezieme “domov” na Novokrestovskaju. Pohľad von nepoteší, leje ešte viac. A od zálivu ešte aj riadne prifukuje. Výsledok je, že keď prídeme na izbu, strávim 10 minút fénovaním jediných nohavíc ktoré tu mám. O zvyšok sa snáď do koncertu postará radiátor. Samozrejme prestane pršať 2 minúty po tom, ako dorazíme na izbu. Tu zadelíme 5 ročný koňačik Dagestan. Veľmi lahodný.

Hodinu pred oficiálnym začiatkom sa pomaly vyberáme na miesto konania. Celý čas čo sme boli dnu nepršalo a teraz? Opäť leje. K štadiónu prúdia doslova davy. Tesne pred nosom nám zavrú jednu cestu a všetkých posielajú napravo, kde je rad dlhý pomaly 300 metrov. Tak to zahrám na blbečka a chlapcovi ukazujem lístky a po anglicky sa tvárim zmätený, že netuším kam ísť. Stratégia funguje, namiesto toho aby s nami strácal čas, nám odsúva zábranu a posiela prioritne dopredu. Celý vstup na štadión nám tak trval asi 3 minúty a to vrátane kontroly. Heking. Som rád, že nemusíme navštíviť šatňu, lebo si viem predstaviť, čo sa tu bude diať po skončení. Ale aspoň tu je, nie ako v Dubline.

Koncert sa začína s vyše hodinovým sklzom, ako je bežné a je parádny. Jedinou nevýhodou je cca 20 minútová pauza uprostred, ktorú mnoho ľudí využije k tomu, aby sa dostali na “lepšie” miesto alebo ja neviem, ale snáď každý druhý sa začne presúvať ako retard. Vzniká nervozita, nikto nemá miesto a čerešničkou na torte je partia troch 40tničiek za nami, ktoré evidentne nedokážu pochopiť, že keď ide okolo nás 5 ľudí, tak sa jednoducho stane, že sa zmenší ich osobný priestor. Ich agresia narastá a celé to eskaluje do momentu, kedy jej v slovenčine poviem, že ešte raz do nás drgne, tak ju zabijem. Evidentne porozumela, lebo iba dačo zašomrala a skľudnila sa. Viac sa rozpisovať je zbytočné, okrem týchto kazičiek nálady je koncert parádny. Dá sa samozrejme pozrieť na YouTube:

Po skončení ešte strategicky chvíľu počkáme, kým sa to vyprádzni. Pri šatni je to len pre silnejšie povahy a niektorí slabší jedinci to tu nezvládajú a celý zelení sedia pri stene a lapajú po dychu. Po pár minútach ani nie predierania, to sa len vlastne nechávame unášať davom, dostávame konečne von. Bývať hneď vedľa je v tejto chvíli na nezaplatenie. Na izbe nastavím budík na smutných 7:00 a po pobalení ideme spať. Samozrejme ani dnes nechýbajú driftujúci blbečkovia.