Kyjev 2020

Deň 3 – krátka prechádzka pred odletom

9.2.2020

Na raňajkách na nás opäť nevyšiel stôl pri okne, tak si pároček zjem s pohľadom na kávovar. Kopneme do seba kofeín a padáme sa na izbu pobaliť.

Detail stretu zábradlí poschodí s “lepšími” a “horšími” izbami

Janka ešte nevidela Hotel Salyut, tak sme sa rozhodli spraviť si prechádzku. Vybrali sme sa poza hotel ulicami, kade som vlastne ešte nikdy nešiel a rovno ma tu aj prekvapil vchod do metra, ktorý som nikdy predtým neregistroval. Vpravo míňame Bankovú ulicu, na ktorej sa nachádza budova prezidentovej administratívy, ktorá bola donedávna uzavretá, ale po Zelenského zmenách by sa už po nej malo dať korzovať hore dole. O pár metrov nato míňame po ľavej strane peknú historickú budovu Národnej banky Ukrajiny vybudovanej v roku 1905, ktorá, pôvodne slúžila samozrejme ako pobočka Štátnej banky ruského impéria.

O tri ulice ďalej prichádzame k Hotelu “Natsionalny” (Національний), ktorý akoby z oka vypadol nejakej fiktívnej hi-tech firme z lowcostových seriálov z 90tych rokov ako napr. Krajné medze. Hneď vedľa sa pre zmenu nachádza ďalší socialistický hotel s príznačným názvom Kyjev.

Pokračujeme plynule ďalej a o pár minút míňame Arsenalnu. To už prichádzame k pravdepodobne najzaujímavejšiemu hotelu, ktorý sa v meste nachádza. To, čo malo byť pôvodne vežiakom “vďaka” byrokratickým straníckym aparátom nakoniec narástlo len do približne polovičnej výšky a z progresívnych riešení sa skončilo pri železobetóne.

Od hotela sa presúvame k pamätníku neznámym vojakom, z ktorého máme akurát tak pekný výhľad na Liebherr žeriavy. Memoriál ukrajinského hladomoru (Меморіал жертв Голодомору») je rovnako v remonte, tak pokračujeme ďalej.

Pôvodne sme chceli navštíviť múzeum miniatúr, ale vzhľadom na pokročilý čas to odkladáme na budúcu návštevu Kyjeva. Cestou ku komplexu múzea Veľkej vlasteneckej vojny (Меморіальний комплекс Національний музей історії Великої Вітчизняної війни) ešte popozeráme vozidlá z vojny na Donbase. V komplexe je viac brancov ako civilov, popozeráme ešte zopár tankov, Hind a samozrejme nesmie chýbať 102 metrov vysoká Matka vlasť z nehrdzavujúcej ocele. Čas nám pomaly vypršal, tak cez park zídeme dole a volám Uber na letisko.

Oleksander v koženej bundičke a okuliarmi so zatmavovacými sklami na Fabii je pri nás do dvoch minút. To, že to bude zas nejaký prípad ukáže už po minúte jazdy, kedy sa silou mocou tlačí do odstavného pruhu len nato, aby potom brzdil a snažil sa zaradiť naspäť. Jazda štýlom brzda-plyn celý čas. Svoju retardáciu posunie na vyšší level, keď namiesto odbočenia na letisko ide rovno, aj keď mu to navigácia celý čas opakovala. Samozrejme v strede cesty zvodidlá, tak sa nedalo otočiť a Olík sa rozhodol, že na cestu sa vrátime nejakou úžasnou skratkou. Skončili sme na dvore autoservisu pod viaduktom, kde sa hanebne musel otočiť. Posledné dve zákruty pred letiskom boli tiež veľmi komplikovaný úkon a skoro sme skončili v plote. No bol som rád, keď sme bez ujmy vystúpili. Na Žuljanoch je po prístavbe veľmi príjemne, všade je veľa miesta a nikde sa nečaká dlho. Zvyšný čas do odletu strávime vo WOGu na káve a sosiske, kde nás nemilo prekvapí hlásenie o 45 minútovom meškaní. Tento problém našťastie vyriešim dvoma pivečkami a plynule prejdeme na boarding.

Opäť som lotériu náhody dostal miesto pri okne, ale tešil som sa z neho len do momentu, kedy som sa dostal do lietadla. Ukrajinskej pani v jeseni života hovorím, že by som sa rád dostal na svoje miesto, nech ma teda pustí. Ale nie, ona si tam presadne a ešte poďakuje. Nezmohol som sa na komentár. Perlička však je, že po pristání v Bratislave sa z toho miesta pri okienku samozrejme ako prvá tlačí postaviť sa do uličky. Lebo v autobuse musí byť človek prvý, asi potom dostane medailu. Na pasovke sa samozrejme ukrajinci zasa postavia k EU okienku a sú potom veľmi sklamaní, keď ich posielajú preč (HURÁ!). Kto by si bol kedy pomyslel, že si niekedy budeme na bratislavskom letisku s kamošmi ako sa hovorí “podávať si kľučku”, ale je tomu tak a na príletoch nás s ceduľkou s menami čaká Anton (cyrilikou a v Comic Sans). Tu sa len pozdravíme a zaželáme mu šťastný let. Do Kyjeva. Anton zmizne na kontrole a my sa Uberom, ktorý práve vyložil ľudí bez čakania a za luxusných 5€ odvezieme domov.