1.4.2018
Ráno opäť žiadne ponáhľanie, ale budím sa už pred signálom na silný vietor. Odhliadnuc od vetra nás čaká pekný slnečný deň, pôvodne malo totiž celý deň dnes pršať. Raňajky sa podávajú rovnako v reštaurácii na terase. Tá je teraz síce zakrytovaná, ale ani to 100% voči studenému vetru nepomáha.
Po jedle a káve sa vraciame na izbu zbaliť si veci. Na recepcii vyplatím izbu, necháme si vytlačiť boarding pasy a ruksaky odovzdávame do úschovy. Slnko je konečne už vyššie tak, že osvetľuje celý priestor.
Vietor sa pomaly vytratil a k hotelu začínajú prúdiť davy výletníkov. Najvyšší čas na prechádzku kaňone. Ten má rozlohu približne 5000 hektárov a až 20% rastlín, ktoré sa nachádzajú v jeho okolí je endemických, t.j. nerastú nikde inde na svete. Teraz je však na nejaké zelené porasty ešte skoro a listy majú stromy len sem tam. Priehrada, ktorú tu postavili už v roku 1938 zároveň robí toto 18 metrov hlboké jazero najstarším umelým jazerom na území Macedónska. Prejdeme sa niekoľko stoviek metrov po chodníku, ktorý je niekedy taký úzky, že dvaja sa majú problém obísť.
Keď sa užijeme výhľadov do sýtosti je čas vrátiť sa po ruksaky a vydať sa naspäť do mesta. Na parkovisku odchytávame jeden taxík, kde hneď zjednám cenu zo 700 na 600 a o pol hodinu neskôr už vystupujeme neďaleko hlavného námestia. Zadelíme prvú tohtoročnú zmrzlinu a vyberáme sa na preplnené hlavné námestie Makedonija, kde sa dnes koná prvoaprílové podujatie. To pozostáva z tisícok detí v maskách a kultúrnom programe, ktorý sme si ale nepozreli, lebo sa tu nedalo hýbať.
Cez kamenný most sa presúvame na začiatok starého mesta, kde sa usadíme v Kafe Bond na poobednú kávu. Aj som chcel, že sa konečne pôjdeme pozrieť na pevnosť Kale, ale cestou ma zvábila Pivnica Stari Grad, kde varia lokálne pivo. Ešte aj živá hudba hrajúca Pink Floyd, no hneď bolo rozhodnuté. Rovno sa tu aj najeme a zadotujeme jednym kúskom pizze aj sympatického psa.
Keď už sa blíži čas odchodu Vardar Expressu, pomaly sa vyberáme smer Holiday Inn. Po jednom z mostov plnom sôch, čo v Skopje naozaj nie je nič výnimočné už prichádzame na zastávku autobusu. Za posledné mince ešte v stánku kúpim dve espressá a to už aj vidím prichádzať autobus. Ten však bez milosti prefrčí okolo zastávky a ani sa na nás nepozrie. Som zmätený. O 3 minúty však prichádza ďalší, ale šofér mi hovorí, že odchádza až 17:25. Ukazujem mu vytlačený papier z webu s tým, že mal ísť 16:40. Mal, lenže od 1. apríla (čo je dnes) je nový grafikon. Našťastie máme dostatočnú časovú rezervu. Zvyšný čas do odchodu sa zabávame v autobuse na wifi z Holiday Inn.
Na letisko prichádzame pred šiestou. Absolvujeme kontroly, pre kolegu Tonica zakúpim v Duty free jeden Tikveš a už len počkáme na boarding. Príchod na bratislavské letisko opäť nesklame. Nadržané autobusy už sú pripravené odviezť nás tých 50 metrov na pasovú kontrolu, kde okienka EU only sú len na okrasu. Tento raz mi to už nedá a policajta sa pri kontrole spýtam, či tie označenia aj niekedy budú mať reálny zmysel. Odpoveďou ma slovenská polícia opäť neprekvapí. Vraj v tom rade boli všetci občania únie (aj keď som na vlastné oči videl niekoľko macedónskych pasov) a ak sa mi niečo nepáči, tak mám podať sťažnosť. No rešpektuj takú políciu čo ťa do očí oklame.