1.7.2009
Zobúdzame sa okolo 8:30 a po sprche raňajkujeme hostelové raňajky. Po ulici Hupavendigar sa dostávame až k prístavu a zisťujeme odkiaľ premáva trajekt ku stanici Hayderpasa na ázijsku stranu.
Cez Galatský most, ktorý je plný rybárov prechádzame na druhú strana na Karakoy, kde si kupujeme žetóny.
Po asi 20 minútovej plavbe vystupujeme na ázijskej strane Istanbulu. Momentálne je 37 stupňov a my sa vyberáme obzrieť si Hayderpasu.
Chvíľu sa pomotáme po stanici, kde sme nenašli žiadnu zmenáreň a jej okolí a vraciame sa do prístavu, v okolí ktorého pokračujeme v hľadaní zmenárne.
Pýtame sa v jednej cestovke, nikto tam však nevie po anglicky, ale jedna mladá zamestnankyňa niekomu volá mobilom, ktorý mi podáva. Snažím sa vysvetliť, že potrebujeme zameniť peniaze. Odovzdávam mobil a čakáme čo bude ďalej. Po chvíli znova volá a opäť mi dáva mobil. Pán v telefóne mi vysvetľuje, že oni sú cestovka a peniaze nemenia, čo neviem prečo mi nepovedal už keď som s ním hovoril pred chvíľou. Ale nakoniec mi radí vyjsť z ich priestorov a zabočiť niekam vľavo, že tam zmenáreň určite nájdeme. Nakoniec sa nám to šťastne podarí a meníme 50 EUR. Motáme sa uličkami a keď sa začne ozývať hlad namierime si to do jednaj malej reštaurácie, kde si dávame výborný a ako neskôr zisťujeme pri platení, aj dosť drahý obed.
Čo už, nemali sme si vyberať podľa obrázkov, ale podľa ceny. Po obede sa trajektom vraciame späť na Karakoy.
Momentálne je už 41 stupňov a my sa v tomto teple rozhodujeme ísť sa pozrieť ku Galatskej veži.
Vyjdeme si mierny kopček a pri veži si v potravinách kupujeme vodu a schádzame dole na električku, ktorou sa vezieme na konečnú Kabatas.
Pri vode s výhľadom na most si sadáme na lavičku a oddychujeme. Nejaký čas pozorujeme ázijskú stranu, prichádzajúce a odchádzajúce trajekty a vodnú hladinu.
Nasadáme na električku a vezieme sa na Eminonu, kde vystupujeme.
Odtiaľ sa presúvame ku Grand Bazaar, kde sa motáme asi hodinu a vychádzame na Ordu Caddesu. Grand Bazaar je povinnou jazdou pri návšteve Istanbulu. Stúpajúci terén, nekonečné blúdenie uličkami lemovanými stánkami, pokrikujúci predajcovia, šum rozhovorov v najrozmanitejších jazykoch, samotná krytá budova Bazaaru hýriaca farbami, zvukmi, vôňami. Miesto, kde sa dá kúpiť takmer všetko od výmyslu sveta.
Vraciame sa do hostela osprchovať sa. Neskôr sa ešte z hostela vyberieme prejsť sa po Ordu Caddesi. Večer uzatvárame plní dojmov pod modrou mešitou s pivami z potravín.
