SAE & Omán 2015

Deň 3 – Dubaj

27.4.2015

Spať čo najdlhšie sa mi samozrejme nedarí a hore som už pred šiestou. Prílet máme krátko pred siedmou, tak sa ešte snažím pospávať, ale ide to ťažko. Posledná hodinka už ubieha rýchlo. Kapitán oznámi, že začíname klesať na pristánie, tak si každý musí sadnúť a pripútať sa. Zem máme čoraz bližšie a krátko na to sa už dotýkame ranveje. Z okna obdivujeme novú vežu a skelet nového letiska, ktoré má v roku 2017 nahradiť to súčasné. Pristávame na vzdialenejšej ranveji, tak sa ešte niekoľko minút presúvame na stojisko, kde nás už čakajú autobusy.

IMGP7017.JPG

Na letisku ideme dlhou chodbou až pred pasovú kontrolu. Napravo od nás je dlhá rada, ktorá smeruje k miestnosti, kde je eye scan a víza. Nie som si úplne istý, ako to je s tými našimi slovenskými výhodami, či víza dostávame nalepené po kontrole, alebo nám stačí iba pečiatka. Tak sa radšej postavíme do rady. Väčšinu spolustojacích, odhadom tak 90 % tvoria Indovia, Bangladéšania a ďalší ľudia z tejto geografickej oblasti. Po asi 5 minútach si nás všimne pracovník, ktorý usmerňuje radu a to ako v nej majú ľudia stáť a posiela nás preč na pasovku. Cestou ešte berieme zo stojanu arrival form, ktorú niektorí vypĺňajú a počas čakania na kontrolu ju rýchlo vyplníme aj my. Na pasovke sa ma pracovník iba spýta či som tu prvý raz, papier po mne nechce. Ani po Janke. Tak to nakoniec išlo rýchlo. Nabudúce budeme vedieť. Konečne sa dostávame k batožinovému pásu a berieme si ruksaky.

IMGP7018.JPG

Som trochu zneistený ako presne to funguje s toleranciou krátkych nohavíc v emiráte Abu Dhabi, tak sa radšej ideme prezliecť. Na to využívam záchod pre vozíčkarov, ktorý je čistý, priestorný a má vlastné umývadlo s mydlom a zrkadlom. Sme prezlečení, je teda čas dostať sa do Dubaja. V zmenárni na letisku mením pár eur, aby sme mali na autobus. Dáme sa do reči s jedným bangladéšanom s britským prízvukom, ktorý sa potrebuje dostať do mesta, čo je mimochodom aj náš plán. Priamy autobus z letiska do Dubaja nechodí, resp. chodí Etihad bus, na ktorý by sme teoreticky mali ako pasažieri Air Serbia nárok. Lenže, keď som sa ešte pred letom snažil získať od Aviareps PNR čísla, ktoré na jazdu potrebujem, odpovedali mi, že PNR je booking number (čo samozrejme nie je :)). Nezostávalo nám teda nič iné, ako ísť mierne komplikovanejšou cestou – odviezť sa do Abu Dhabi a tam prestúpiť na bus do Dubaja. Pred letiskom na zastávke sa nám prihovorí jeden pár, či nevieme ako ísť do Dubaja, tak im hovorím, že jedine do mesta a potom odtiaľ. Podľa nezameniteľného prízvuku ich tipujem na Čechov a samozrejme sa nemýlim.

IMGP7020.JPG

Autobus A1 chodí každých 40 minút. Máme štastie, lebo jeden je tu ani nie o 5 minút. Lístok do mesta stojí 4 AED, teda asi jedno euro. Po asi 20 minútovej jazde vystupujeme pri hlavnom autobusovom termináli. Aby sme sa dostali cez 10 pruhovú cestu, musíme použiť nadchod. Na stanici zistíme, že lístok do Dubaja stojí 25 AED. Zároveň na nás doľahol hlad. Je tu malá reštaurácia, v ktorej sa dá platiť kartou, tak je rozhodnuté. Dávame si skorý obed – polievku, kura s ryžou a omáčkou, šalát a dva čerstvé džúsy. Celé to stálo 12€. Ani to nedokážem zjesť.

IMGP7021.JPG IMGP7022.JPG IMGP7023.JPG IMGP7024.JPG IMGP7025.JPG IMGP7028.JPG IMGP7030.JPG

Po jedle sa odkotúľame kúpiť si lístky. Autobusy do Dubaja chodia cca každých 15 minút. Z klimatizovanej haly sa nám na nástupište nechce, ale inak to nejde. Autobus hneď prichádza a už aj sedíme dnu. Pred nami je 150 kilometrov. Cesta začína byť zaujímavá, až keď sa pred nami začnú vynárať mrakodrapy, čo je neklamný znak toho, že Dubaj sa blíži. Prvýkrát vidíme naživo najvyššiu budovu sveta, aj keď zatiaľ iba spoza okna autobusu. Všetko má svoj čas.

IMGP7035.JPG IMGP7037.JPG

Vystupujeme na konečnej, ktorou je autobusová stanica Al Ghubaiba. Až teraz nás ovalí to pravé teplo. Rýchlo sa zorientujeme, ktorým smerom je metro a už aj klesáme do klimatizovaného podzemia. V zmenárni mením ďalšie peniaze. Na pár minút zablokujeme automat na lístky, aby sme si pozreli ponuku a zvážili, ktorý lístok bude pre nás najvýhodnejší. Nakoniec si kupujeme celodenný. Tak, ako aj v iných metrách sú na stene mapy liniek, sú aj tu. Ibaže nie na stenách, ale na obrovských dotykových interaktívnych paneloch. Pekne aj s mapou a aplikáciou, kde zadáte odkiaľ kam chce ísť a tá vám presne ukáže ako. Výborné. Prechádzame cez turniket a eskalátorom sa vezieme na nástupište. Z nástupištia nie je voľný prístup na dráhy. Tie sa nachádzajú za sklom, rovnako, ako je tomu napr. v Kodani. Vlaky sú automatické bez vodičov. Sú rozdelené do troch tried – Gold, obyčajné a sekcia pre ženy a deti. Prichádza vlak, nastupujeme a ja si ani nevšimenj že stojím v časti určenej ženám. Tak sa rýchlo pracem preč. Vo vlakoch je inak zakázané žuť žuvačky, jesť a piť, ale veľa ľudí to nedodržiava.

IMGP7044.JPG IMGP7045.JPG IMGP7052.JPG IMGP7053.JPG

Vezieme sa 5 zastávok na Salah Al Din. Máme zaplatený hotel Ramada Deira, ktorý je hneď pri metre. S vedomím, že ideme o hodinu skôr ako je check-in aj tak pristupujem k recepcií. Ako som čakal, naša izba ešte nie je pripravená, tak nás posielajú sadnúť si do lobby. Asi o desať minút však prichádza recepčná, že ak nám nevadí fajčiarska izba, tak majú voľnú. Poveruje bellboya, aby mi ju išiel ukázať, nech sa môžem rozhodnúť. Oproti našej zarezervovanej izbe je táto asi dvakrát väčšia, má aj samostatú obývačku a dva záchody, tak samozrejme súhlasím. Výhľad nemáme na rušnú hlavnú ulicu, ale na kľudnú zadnú časť.

IMGP7056.JPG IMGP7058.JPG IMGP7060.JPG IMGP7067.JPG IMGP7068 - IMGP7070.jpg

Z nočného letu sme unavení a nechce sa nám hneď vyraziť do mesta, tak ideme otestovať strešný bazén, kde si na hodinku oddýchneme. Oddych nám spríjemňuje sledovanie lietadiel, ktoré vzlietajú z neďalekého letiska.

IMGP7071.JPG IMGP7074.JPG

Blíži sa podvečer, tak sa vraciame na izbu. Za západu slnka sa vyberáme objavovať mesto. Od hotela sa pri západe slnka vyberáme po Salahuddin road. Už nie je tak teplo, tak aj ulice sú plnšie. Míňame Carrefour a veľkú križovatku a prechádzame okolo prvej z mnohých klimatizovaných autobusových zastávok. Naokolo sa začínajú obajovať obchody technického smeru, generátory, náradie a hlavne pneumatiky.

IMGP7078.JPG IMGP7080.JPG IMGP7084.JPG IMGP7086.JPG IMGP7087.JPG IMGP7089.JPG IMGP7093.JPG

To, že sa blížime k centru starej časti Deira, dokladuje stále sa zvyšujúci počet chodcov. Začíname byť opäť hladní, tak to zapichneme v jednom bufete na ulici.

IMGP7096.JPG IMGP7099.JPG IMGP7102.JPG IMGP7109.JPG IMGP7110.JPG IMGP7112.JPG

Medzičasom sa dosť zotmelo. Zo všetkých tých obchodov je tu však toľko svetla, že pouličné osvetlenie ani nie je potrebné. Túlame sa uličkami, až prichádzame k trhu – Grand Souq. Tu na nás na rozdiel od ulíc každý rozpráva, ponúka…už som si od toho odvykol 🙂

IMGP7116.JPG IMGP7120.JPG IMGP7123.JPG IMGP7124.JPG IMGP7128.JPG IMGP7129.JPG IMGP7131.JPG IMGP7133.JPG

Vychádzame pri zátoke hneď pri lodičkách, ktoré premávajú za smiešny poplatok na druhý breh a naopak. Tak sa jednou hneď aj vezieme. Vystupujeme pri ďalšom trhu, predavači sú tu už našťastie menej pozorní. Ulicami sa dopracujeme až k stanici Al Ghubaiba, kde rozmýšľame čo s načatým večerom.

IMGP7139.JPG IMGP7142.JPG IMGP7147.JPG IMGP7154.JPG IMGP7155.JPG IMGP7157.JPG IMGP7164.JPG

Na zajtra na desiatu doobeda máme lístky na vyliadku na Burj Khalifa, ale prečo si ju ísť nepozrieť už teraz za tmy? Metrom sa vezieme dve zastávky na prestupnú stanicu Union City a odtiaľ červenou linkou ďalších 6. Vystupujeme z metra a konečne ju vidíme, 828 metrov železobetónu v neo-futuristickom štýle. Táto vonkajšia obhliadka je našim zlatým klincom dnešného dňa a predpríprava pred zajtrajšou návštevou.

IMGP7174.JPG IMGP7175.JPG

Rozhodneme sa prejsť k tejto monumentálnej budove, ale pravdepodobne tu asi nebolo myslené na takých peších jedincov, ako sme my. Nie že by tu neboli chodníky, ale niektoré na seba vôbec nenadväzujú a musíme tu prekonávať kríky vysadené medzi cestou. Samozrejme kto by chodil po vonku, keď zo stanice metra vedie kilometer dlhý klimatizovaný tunel až do Dubai Mall a k Burj Khalifa.

IMGP7186.JPG IMGP7189.JPG IMGP7190.JPG

Dostávame sa na promenádu vysvietených paliem a sme široko ďaleko jediní chodci. Sme tu z tzv. zadnej strany, ktorú tvorí veľký kruhový objazd, v strede ktorého je vysvietená fontána. Nikde však nie je asfalt alebo betón, ale všade je lesknúca sa dlažba.

IMGP7194.JPG IMGP7206.JPG IMGP7209.JPG IMGP7211.JPG IMGP7214.JPG IMGP7215.JPG

K metru sa nechceme vracať tou istopu cestou, tak si to namierime po Al Saada street smerom k veľkej rušnej Financial Centre Road. Tu na križovatke zabáčame vľavo, aby sme sa vrátili k stanici, avšak chodník tu opäť končí, tak pokračujeme po obslužných chodníkoch pod viaduktami. Okolo nás je piesok a hadice pripravé zavlažovať budúcu vegetáciu. Z týchto chodníkov sa dostaneme nakoniec na cestu a prichádzame až k metru. Na dnes nám stačilo. Vraciame sa späť do hotela. Na izbe dávam nabíjať notebook a z neho všetky ostatné zariadenia.

IMGP7216.JPG IMGP7220.JPG IMGP7222.JPG