Budapešť 2015

Deň 3 – Budapešť

8.2.2015

Behom raňajok sme svedkom milej udalosti, keď jedna dáma spomedzi hotelových hostí dostane k narodeninám od personálu malú tortu so sviečkou. Check-out je o desiatej, ale aj napriek tomu sa pohodlne stíhame najesť, pobaliť a na nič nezabudnúť. Ruksaky sme pôvodne chceli strčiť do úschovne na stanici, ale recepčný ma zmiatol úvahou, že si nie je istý, či tam skrinky po nejakej rekonštrukcii teraz sú, tak som dal na jeho slová a nechávame ich v hoteli. Padne rozhodnutie ísť sa pozrieť k zámku Vajdahunyad, ktorý sa nachádza v parku Városligeti Műjégpálya (v angličtine je to potom City Park Ice Rink).

Presúvame sa opäť metrom, z „našej“ zastávky Corvin-negyed na Deák Ferenc tér a odtiaľ najstaršou linkou 1 (druhá najstaršia linka metra na svete postavená v rokoch 1894 až 1896 – hneď po Londýne) na zastávku Széchenyi fürdő. Zo zastávky vystupujeme neďaleko zámku. Prejdeme sa jeho nádvorím, až sa dostávame k samotnému parku. V zimných mesiacoch sa táto plocha medzi zámkom a námestím hrdinov (ktoré je hneď vedľa) premení na obrovskú ľadovú plochu určenú na korčuľovanie a domáci si to evidentne užívajú. Tu zopár minút postojíme a popozeráme sa na korčuliarov.

IMGP5885.JPG IMGP5886.JPG IMGP5897.JPG IMGP5900.JPG IMGP5905.JPG

Prejdeme sa po námestí, kde je celkom málo turistov a radi by sme pokračovali metrom naspäť do centra. Nekúpili sme si však ďalšie lístky a na zastávke nie je žiadny automat. Nezostáva nám nič iné ako sa vydať po ulici Andrássy smerom do centra a skúsiť to na ďalšej. Tam ale pochodíme rovnako. A na ďalšej opäť. Kašleme na metro a pokračujeme teda peši.

IMGP5908.JPG IMGP5911.JPG IMGP5915.JPGIMGP5918.JPG IMGP5921.JPG

Ako prichádzame na Deák Ferenc tér, začína fúkať celkom silný vietor. Na chvíľu sa schováme do metra a rozhodujeme sa kam ďalej. Pamätám si, že neďaleko by mala byť jedna z najstarších kaviarní v meste – Centrál Kávéház. Je to jednu zastávku metrom a po takej dlhej ceste je už blbosť kupovať si lístok a jednu sa odviezť. Po Károly körút a Kossuth Lajos utca onedlho teda prichádzame ku kaviarni a objednávame si kávu a dezert. Kaviareň bola otvorená už v roku 1887 a interiér je naozaj pekný. Káva je taktiež vynikajúca, rovnako ako dezert. Jediné mínus je asi 20 minútové čakanie, kým nám donesú účet.

IMGP5922.JPG IMGP5927.JPG IMGP5929.JPG IMGP5930.JPG IMGP5934.JPG

Čas nám už celkom pokročil, kvôli neplánovanej prechádzke dokonca viac, ako sme čakali, čo spôsobilo, že sa domov vrátime neskorším vlakom. Máme dve hodiny čas, tak sa do hotela vyberáme po svojich. Cestou sa ešte prejdeme okolo hostela, v ktorom sme bývali pri predošlej návšteve. Berieme ruksaky a ideme otestovať novú linku metra číslo 4, ktorú otvorili ani nie pred rokom, konkrétne 28. marca 2014. Do podzemia vstupujeme cez stanicu Rákóczi tér, ktorá pôsobí oproti starým staniciam veľmi vzdušne. Nemáme čo robiť, tak sa povozíme po pár staniciach, aby sme si naživo pozreli ich dizajn. Pred stanicou sa ešte v kebabárni posilníme na cestu a vyrážame domov.

IMGP5935.JPG IMGP5936.JPG IMGP5939.JPG IMGP5941.JPG IMGP5942.JPG IMGP5951.JPG IMGP5953.JPG IMGP5955.JPG IMGP5973.JPG