Gruzínsko 2017

Deň 3 – Borjomi & Kutaisi

6.2.2017

Dnes sa nám podarí vstať skôr, už pred ôsmou pobalený dolievam nádržku ostrekovačov. Odovzdáme kľúče a onedlho už uháňame do dediny nad mesto. Parkujem hneď na začiatku a peši sa vyberáme cez les po červenej značke smerom k bazénom. Cesta dole je strmá a samý ľad, tak radšej ideme popri chodníku, kde sneh poskytuje aspoň nejakú oporu.

borjomi_2017_0012.JPG borjomi_2017_0013.JPG borjomi_2017_0015.JPG

Po pár minútach sa už pred nami vynoria tri bazény, z ktorých stúpa para. Práve z nich vychádzajú dvaja páni, ktorí sú na odchode, tak ich vystriedame. Rukou skúšam vodu vo všetkých troch bazénoch a najteplejšia je v tom strednom plaveckom, ale popravde som čakal, že to bude o niečo teplejšie. Ale tak keď som už tu, nebudem sa na tie bazény len pozerať a bleskurýchlo sa prezlečiem do plaviek a skočím do vody. Eufória ma po pár minútach prejde keď zistím, že sa musím hýbať, aby mi nebola kosa. Najlepšie je to pri potrubí, odkiaľ vyteká teplá voda. Von sa mi ale nechce, lebo viem, že prezliekanie čo ma čaká bude ešte horšie.

borjomi_2017_0016.JPG

georgia_2017_huawei_0062

georgia_2017_huawei_0064

Našťastie zvládnem bez ujmy na zdraví aj to (aj keď sa cestou k veciam šmyknem na ľade) a zahrejem sa pri výstupe po kopci naspäť k autu. Je 9:23, konečne sa sem začína predierať slnko, ja okúpaný, krásny štart do dňa. Vraciame sa dole do mesta, kde parkujeme v centre na kruháči. Peši sa spravíme kolečko popri rieke, kde sa na nás nalepí ďalší zo psov a strasieme ho až na trhu, kde je viac lákadiel ako my dvaja, ktorí pre neho nič nemáme.

borjomi_2017_0020.JPG borjomi_2017_0021.JPG borjomi_2017_0023.JPG

georgia_2017_huawei_00701

borjomi_2017_0025.JPG borjomi_2017_0026.JPG

Pútač na dome nás zavedie do zašitej kaviarne s domáckym interiérom a praskajúcim drevom v piecke, kde si dáme silnú kávu a chačapuri na raňajky. Podnik v podstate tvorí jedna z izieb bytu, kde domáci aj bývaju.

georgia_2017_huawei_0072

borjomi_2017_0030.JPG

Takto posilnení sa vyberáme na cestu späť do Kutaisi, kde vraciame auto. V Zestafoni ho dáme umyť, nech ho nevraciame úplne špinavé. Dohodli sme sa, že ho vrátime rovno pred hostelom, ktorý je na výpadovke na letisko, aby sme ráno zbytočne nestrácali čas. Meškáme pol hodinu, ale našťastie má chlapík z požičovne pochopenie. V Hosteli Georgia dostávame izbu na prízemí. Záves perfektne kamufluje plechové dvere, cez ktoré v noci ťahá a prepúšťajú všetok hluk z ulice. Ale za 30 lari za noc (10€) môže byť. Je tu telka a máme vlastnú kúpeľňu.

borjomi_2017_0033.JPG kutaisi_2017_0021.JPG

Zložíme si veci a vyberáme sa do mesta. Celé poobedie pred nami, tak sa rozhodneme ísť do centra peši. Pár kvapiek nás varuje, že na dnes hlásili dážď. Cez most ponad železničnú trať sa z tejto okrajovej časti dostávame k obytnej zóne. Obrovská mozaika na paneláku pripomína zašlú slávu mesta, ktoré bolo kedysi jedným z priemyselných centier republiky.

kutaisi_2017_0026.JPG kutaisi_2017_0027.JPG kutaisi_2017_0028.JPG kutaisi_2017_0030.JPG

georgia_2017_huawei_0078

Míňame vysoké paneláky, rušné križovatky aj malé polorozpadnuté domy, pred ktorými sa prechádza hydina až začína zrazu solídne pršať. To je znak, že by sme sa mali niekde zašiť. Po chvíli dážď ustáva a to už prichádzame do centra cez most Tetri, ktorý slúži len chodcom. Oproti slnečnému sobotnému ránu je teraz všetko šedé a ešte aj tie zbytky snehu miznú. Pekná februárová depresia.

kutaisi_2017_0033.JPG kutaisi_2017_0035.JPG kutaisi_2017_0041.JPG kutaisi_2017_0042.JPG kutaisi_2017_0047.JPG kutaisi_2017_0050.JPG kutaisi_2017_0053.JPG kutaisi_2017_0055.JPG

MAPS.ME mi ukazuje pár sto metrov pred nami reštauráciu Palaty, ktorej interiér sa kĺže po povrchu súčasnej vlny hipsterizmu. Necháme sa zlákať na obedovečeru a fľašu vína. Trochu sa zasedíme, do dažďa sa nám nechce.

georgia_2017_huawei_0085 georgia_2017_huawei_0089

Vyjdeme na ulicu a ako naschvál začne pršať ešte viac. Kúsok odtiaľto je obchodný dom, kde márne hľadáme potraviny. Obliecť sa ani si kúpiť telku teraz nepotrebujeme. Urobíme si kolečko okolo bloku. Potraviny nenachádzame, ale zato si pozrieme Kolchidskú fontánu (Kolchidská kultúra je  staroveká kultúra západného Gruzínska z obdobia konca doby bronzovej a z doby železnej) na hlavnom námestí. Je dekorovaná tridsiatimi sochami, ktoré sú zväčšeninami zlatých šperkov z mesta Vani, kedysi bohatého kolchidského mesta. Tu sa nám prihovorí opitý pán v stredných rokoch so slovami, že priznáva, že je opitý ale že by nám rád pomohol. My sa síce len schovávame pod strieškou pred dažďom, ale ďakujeme 😉 Konečne nájdeme potraviny, tak si kúpime na večer brandy Tiflis, aby sme oslávili narodky a nejaké pochutiny k tomu.

kutaisi_2017_0061.JPG kutaisi_2017_0062.JPG kutaisi_2017_0064.JPG

Pršať asi bude ešte pekne dlho, tak sa za 6 lari odvezieme taxíkom na izbu, kde si dáme sprchu, pobalíme veci na ráno a pustíme sa do degustácie.

kutaisi_2017_0065.JPG kutaisi_2017_0066.JPG

Budík máme o štvrtej. Na ulici nikde nikto, ale rovno za rohom je taxík kde šofér spí pri pustenom filme na tablete. Ten nás hodí na letisko, kde sú ráno tri odlety skoro naraz, takže plná budova. Meškanie sa nekoná a po ca troch hodinách sme v Budapešti. Potom ľahko cez dve hodinky po diaľnici do Bratislavy a rovno do práce.