Berlín 2014

Deň 3 – Berlín

31.8.2014

Zobúdzame sa za dažďa. Po rannej hygiene ideme na raňajky, kde je bohatá ponuka všetkého možného ako sa na 5* hotel (asi) patrí 🙂

IMAG0873 IMAG0876 IMAG0880

Po raňajkách sa vraciame na izbu pobaliť sa, ale neponáhľame sa. O jedenástej sa konečne vytrepeme z izby, odubytovávame sa a nechávame si v hoteli ruksaky. Ako prvé sa vyberáme pozrieť sa k zachovanej časti Berlínskeho múru. Metrom sa vezieme na zastávku Bernauer Straße, ktorá bola uzavretá od roku 1961 až do roku 1990.

IMAG0881 IMAG0883 IMAG0885 IMAG0886 IMAG0887 IMAG0888

Kvôli malému informačnému zmätku sa od stanice vyberáme opačným smerom, na čo prichádzame neďaleko ďalšej zastávky električky. Medzitým prestáva pršať. Rozhodujeme sa, že sa teda električkou zvezieme o zastávku naspäť. Električka ale momentálne žiadna nejde. Ukáže sa, že hneď pri zastávke je trh so všetkým možným, tak sa ideme pozrieť. Počas našej prehliadky trhu sa opäť rozprší, čo nás zaženie do veľkého starinárskeho stánku uprostred, kde si nakoniec kupujeme starý barometer za 10€.

IMAG0890 IMAG0891 IMAG0893

Od trhu sa nakoniec namiesto električky vraciame k zastávke metra peši a tentokrát už pokračujeme správnym smerom. Neďaleko začína úsek, ktorý stále pripomína, že touto ulicou viedol múr rozdeľujúci mesto. Po chvíli prichádzame k uchovanej niekoľko metrov dlhej časti Berlínskeho múru aj s jednou zo strážnych veží. Naproti cez ulicu je vybudovaná vyhliadka, tak sa na ňu samozrejme ideme pozrieť.

IMAG0896 IMAG0897 IMAG0899 IMAG0900 IMAG0901 IMAG0908 IMAG0914

Popri múre a pamätníku ľudí, ktorí na tejto ulici pri úteku zahynuli sa dostávame na stanicu prímestských vlakov Nordbahnhof. Odtiaľto sa vezieme na Friedrichstraße, kde vyjdeme na povrch a v supermarkete si kúpime vodu a dve pivá. Smerujeme na bývalé letisko Tempelhof, ktoré teraz slúži obyvateľom ako rekreačná zóna.

IMAG0916 IMAG0917 IMAG0920 IMAG0922 IMAG0924 IMAG0926 IMAG0931

Odvezieme sa na zastávku Paradestraße, ktorý leží v strede medzi bývalým hlavným vstupom do budovy letiska a jedným z hlavných dnešných vstupov do areálu. Po cca 300 metroch prichádzame k tomuto vstupu a vchádzame do areálu. Hneď vpravo je stánok, kde sa dá kupiť hot dog a iné rýchle občerstvenie a vedľa neho čapujú pivo. Atmosféru dotvára niekoľko stolov a v pozadí tri toitoiky. Po rolovacích dráhach a ranvejách sa teraz preháňajú cyklisti, niekoľko korčuliarov a mnoho ľudí, čo si prišli zabehať. My si dáme iba malý pol okruh popri dlhej zakrivenej budove letiska.

IMAG0932 IMAG0933 IMAG0935 IMAG0936 IMAG0937 IMAG0942 IMAG0944 IMAG0946 IMAG0947

Pri východe na opačnej strane, pri ľavom konci letiska si nachvíľu oddýchneme na lavičke. Medzičasom sa vyčasilo a slnko začína pripekať. Popri budove letiska prechádzame až pred hlavnú budovu, pred ktorou je teraz ľudoprázdne „námestie“.

IMAG0952 IMAG0953 IMAG0957

Letisko Tempelhof má veľmi zaujímavú históriu, do ktorej teraz nachvíľu nahliadneme vďaka Wikipédií:


Pravidelná doprava sa začala 8. októbra 1923 – a tým sa toto letisko stalo vôbec prvým dopravným letiskom na svete (od roku 1927 s možnosťou prestupu na stanicu metra). Letisko sa v roku 1926 stalo domovským letiskom spoločnosti Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft (od roku 1933 Lufthansa). V roku 1930 tu pristála vzducholoď LZ 127 Graf Zeppelin pri návrate z USA. V tridsiatych rokoch patrilo letisko v Tempelhofe k najviac frekventovaným na svete a čoskoro dosiahlo hranice svojich kapacít.
Po nástupe národnosocialistického režimu bolo letisko v rokoch 1934 až 1936 znovu vybudované (úplné dokončenie 1939) podľa priania nacistického vedenia ako ústredné letisko nacistického Nemecka. Rozšírenie bolo zverené architektovi Ernstovi Sagebielovi a po rozšírení malo dosiahnuť kapacitu 6 miliónov cestujúcich ročne.
Značnú úlohu pri plánovaní letiska a jeho realizácii hrala skutočnosť, že toto letisko bolo koncipované pre hlavné mesto Germánia (to malo byť hlavným mestom nielen Tretej ríše, ale aj celého sveta; jednalo sa o projekt architekta Alberta Speera).
Projektovaním letiska poverený architekt Sagebiel Hitlerovým megalomanským požiadavkám vyhovel a tak vzniklo letisko, ktorého budova bola svojho času najväčšou súvislou budovou na svete: 284 000 m² zastavanej plochy (dnes 3. miesto za Pentagónom vo Washingtone a Ceauçescovou budovou paláca parlamentu v Bukurešti). Hlavná budova s nástupišťom sa rozpína cez 1230 metrov a je mierne zaokrúhlená; napája sa tak na kruhovitú letiskovú plochu o rozmere približne 2 x 2 km, pôvodne len trávnatou, ktorá umožňovala pristátie a štart akýmkoľvek smerom (a teda vždy optimálne proti vetru).
K letiskovým budovám patria aj obrovské pivničné priestory, siahajúce až tri poschodia pod úroveň. Boli tu umiestnené archívy, malá elektráreň, montážne haly pre lietadlá, po vojne sa tu nachádzalo veliteľské ústredie armády USA. Tieto priestory však zostali nedostavané, pretože v roku 1942 bolo rozhodnuté výstavbu pozastaviť (to sa týkalo aj niektorých nadúrovňových objektov). Dnes sú priestory uzavreté.
V apríli 1945 bolo letisko obsadené sovietskou armádou, a už 4. júla toho istého roku bolo v súvislosti so zriadením spojeneckých sektorov pridelené americkej správe. Medzi júnom 1948 a májom 1949, počas berlínskej blokády, stálo letisko v centre svetovej pozornosti ako jedno z vtedy dvoch berlínskych letísk tzv. leteckého mosta; v istých fázach tu pristálo alebo štartovalo lietadlo každých 90 sekúnd. Na tieto udalosti pripomína aj pomník na priestranstve pred letiskom.
V roku 1950 povolil vrchný komisár USA civilnú dopravu. Osobnú dopravu obstarávali najmä spoločnosti Pan Am a BEA (Air France len do roku 1960). V roku 1975 bola civilná doprava presunutá na letisko Berlín-Tegel, letisko v Tempelhofe zostalo výlučne vojenským letiskom. Až v roku 1985 došlo opäť k otvoreniu letiska, doprava sa týkala však len obchodných ciest. Dňa 3. októbra 1990 bolo letisko otvorené iným leteckým spoločnostiam, v auguste 1994 boli uzavreté posledné služobné úrady americkej armády.

Pred hlavnou budovou sa nachádza námestie Platz der Luftbrücke, kde si na terase Bistra Columbia dáme pivko.

IMAG0966 IMAG0970 IMAG0972 IMAG0975

Odtiaľto sa metrom vezieme jednu zastávku na Mehringdamm, kde prestupujeme na linku U7 a vezieme sa 10 zastávok na zastávku Johannisthaler Chaussee, ktorá je vstupnou bránou na sídlisko Gropiusstadt. Jeho autorom je architekt Walter Gropius a jeho výstavba začala v roku 1960. Pre sídlisko je charekteristická rozsiahla zeleň a vysoké stromy, človek sa tu cíti takmer ako v lese a sem tam nejaký dom.

IMAG0977 IMAG0978 IMAG0980 IMAG0982 IMAG0985

Chcem vidieť hlavne jeden zakrivený panelák, bohužiaľ v rozhodujúci moment, kedy máme na výber pokračovať po širokej aleji doľava alebo doprava, sa rozhodnem zabočiť vpravo. O niečo neskôr zistíme, že nesprávne. Inou ulicou sa teda vraciame naspäť a onedlho aj vidím, kde sa daný panelák nachádza, tak už k nemu vizuálne trafíme. Ukáže sa, že leží na tej istej aleji, na ktorej sme nedávno boli. Takto sme si spravili 4 kilometrovú prechádzku, ale aspoň sme vyhladli, čo napravujeme v kebabárni na malom námestí pri zastávke metra Lipschitzallee.

IMAG0989 IMAG0992 IMAG0995 IMAG0997 IMAG0998 IMAG1000 IMAG1001 IMAG1002 IMAG1003 IMAG1005

Aj keď vieme, že už je asi neskoro, predsalen sa vyberáme k múzeu STASI. Opäť nasledujú presuny metrom na rozkopanú Ostkreuz a potom na Lichtenberg. Múzeum je odtiaľto necelý kilometer. Medzitým už začína zapadať slnko, na konci ulice Frankfurter Allee je v protisvetle pekne vidno televíznu vežu. Keď dorazíme k múzeu je už takmer tma a sú takmer dve hodiny po záverečnej. Čo už, taký je život, nestihli sme toho viac, ako len toto múzeum, tak sa sem chceme určite ešte vrátiť.

IMAG1007 IMAG1008 IMAG1010 IMAG1016 IMAG1018

Metrom sa vraciame do mesta a vystupujeme na Zoologischer Garten. V supermarkete pod traťou si kupujeme dve pivá, malinovku, vodu a keksy na letisko. Lietadlo nám letí ráno o 6:30, tak sme sa rovnako ako v Malage rozhodli, že sa nám neoplatí platiť si niekde noc, odkiaľ by sme museli už o 4 ráno odísť. S nákupom si ideme do hotela po ruksaky. Z hotela sa rozhodujeme, či ísť na letisko hneď, alebo si ešte ísť niekde vypiť pivo. Nakoniec sa vezieme metrom na Hauptbahnhof, ktorú sme ešte nevideli a z pred ktorej ide taktiež autobus na letisko. Na múriku si dáme pivko a niečo pred jedenástou nastupujeme na autobus. Na letisku si nájdeme pohodlnú dvojitú trojlavičku s mäkkými sedákmi v zadnej časti terminálu A. Hneď pri nej je trojica radiátorov, ktoré púšťam naplno. Dáme si druhé pivo, pozrieme si simpsonovcov na tablete a ja sa pomaly ukladám spať. Podarí sa mi pospať cca tri hodiny, z čoho som sám prekvapený. Pred piatou sa presúvame na terminál C, z ktorého odlietame. Odovzdanie ruksakov, kontrola a let domov.

IMAG1020 IMAG1021 IMAG1025 IMAG1026