20.7.2010
Po skvelom spánku sa nám podarí opustiť izbu až po jedenástej. Po Bulváre Khan-e-zand prechádzame na námestie Enghelab-e-eslami.
Odtiaľ sa dostávame k vyschnutému korytu rieky Rudkhaneh-e-khosk.
Na druhej strane sa po bulváre Azadi dostávame do rovnomenného parku Azadi, kde oddychujeme od horúčav.
Od شیراز / Shiraz
Najprv na lavičke sledujúc opodiaľ rozloženú piknikujúcu rodinku na kobercoch. Neskôr pokračujeme hlbšie do parku a s nanukmi od pobehujúceho predavača naberáme energiu na pohyb v neskutočne sparnom dni – je 44 stupňov.
Pokračujeme po Bulváre Azadi až kým nenatrafíme na potraviny, kde si dopĺňame stav tekutín. Pred obchodom stretávame staršieho podnikavého pána a dohadujeme sa na výlete do Persepolisu na nasledujúce ráno.
Od obchodu nás grátishodí autom k hrobke Hafeza, kam sme mali namierené. Vstupné je opäť symbolických 10 000 rialov pre dvoch. Prezrieme si celý komplex okolo hrobky a pochutnávame si na čaji.
Odtiaľ sa uberáme po ulici Hafez smerom k Qu-ran bráne. Po ceste si však ešte prezrieme záhradu Bagh-e-Jahan Nama.
Potom sa dostávame k bráne a platíme vstup 4000 rialov, aby sme mali prístup k vyhliadke, odkiaľ je krásny pohľad takmer na celý Shiraz.
Do hotela sa vraciame opäť po ulici Hafez, ktorá na konci ústi do bazáru. Podarí sa nám ho prejsť bez toho, aby si Zuzka niečo kúpila a po chvíli sa ocitáme na Bulvári Khan-e-Zand.
Vychádzame neďaleko hotela. S pomocou jedného iránčana sa nám darí nájsť prvú samoosluhu, ktorú sme vôbec v Iráne videli a doplňujeme zásoby toaleťáku.
Cestou do Esthegalu sa stavíme v cestovnej kancelárií, ktorá predáva lístky na vlaky. Tu zisťujeme nemilú správu, že vlak Teherán-Istanbul, ktorým sme plánovali ísť je vypredaný. O pár metrov Ďalej si v Iran Peyma kupujeme lístky na 22.7. do Bandar Abbasu. Vypýtal sm si lístky na starý mercedes, ktorým už dlho túžime ísť, tak som zvedavý, či sa nám konečne zadarí.