2.9.2022
Posledný deň sme na nohách skoro a už o siedmej súkam veci do auta. Leje nonstop odkedy sme išli spať, tak ak by sme aj mali akékoľvek chute poprechádzať sa po Novom Sade, už by aj boli nenávratne preč. Ženiem nás tak skoro preto, lebo viem čo znamená skysnúť na maďarskej hranici a logika nepustí, čím skôr na hranici budeme, tým skôr budeme doma. Aspoň v ideálnom svete by to tak bolo. V každom prípade nebude to na škodu, ale pred definitívnym odchodom z mesta sa ešte zastavujeme v supermarkete nakúpiť domov.
Na hranicu prichádzame o deviatej. Teda na hranicu, korektnejšie by bolo povedať skoro na dohľad hranice, lebo kolóna začína už jeden a pol kilometra pred ňou. Popisovať to nemá zmysel, je to jedným slovom katastrofa a myslím, že táto fotografia to vystihuje dokonale:
Celá táto tortúra nakoniec trvala dve a pol hodiny. Nie je to zasa až taká tragédia, akú som čakal, ale povedzme si pravdu, mohlo to byť aj lepšie. Tak či tak, krátko po pol jedenástej sme už oficiálne na maďarskej pôde. Z upršaného juhu sa postupne prepracujeme už k rozpálenej Budapešti, na diaľničnom McDonalde sa natlačíme nezdravým obedom a tesne pred Gyorom premiérovo schádzam na Medveďov kvôli hromadnej búračke a kolóne na diaľnici. Keď sa pri Vojke nad Dunajom spoza lesa v zákrute vynorí televízna veža na Kamzíku vieme, že sme doma.
Poslednú dlhú dovolenku som absolvoval ešte v roku 2010 počas vysokej školy a od nastúpenia do pracovného života som nikdy nemal voľno dlhšie ako 14 dní. Mesiac mi teda pripadal ako niečo nepredstaviteľné a ešte pred touto dovolenkou som mal naivné predstavy, ako budeme môcť na jednom mieste kľudne stráviť aj 2-3 dni bez akýchkoľvek výčitiek. Kdeže. Mesiac nakoniec ubehol veľmi rýchlo, reálne som mal pocit, že stále nestíhame a posledné dni už boli trochu naháňačka. Stálo to zato? Určite áno. Turecko bolo kompromisom, o tom bez debaty. Ale keďže situácia vo svete je aká je, nebolo veľmi na výber. Mať ešte o mesiac navyše, tak si viem predstaviť túlať sa po Gruzínsku a Arménsku. Ale to už sú zbytočné zamyslenia. Hlavné je, že dovolenka vyšla, auto sa nepokazilo, videli sme čo sme vidieť chceli a domov sme sa vrátli opäť bohatší o ďalšie zážitky.