18.7.2010
Z hostela odchádzame niečo po jedenástej. Tentokrát zamierime doľava, namiesto doprava ako vždy doteraz. Zabáčame na ulicu Jamal-od-Din Abdorrazaq. Približne od polovie je ulica rozkopaná a panuje na nej čulý stavebný ruch. Stavia sa tu podjazd.
Dostávame sa až na námestie Qiyah, odkiaľ je to k mešite Jameh iba na skok.
Platíme vstupné 10 000 RLS a ocitáme sa na nádvorí.
Po chvíli začína byť Zuzke zle, tak sa vraciame do hostela. Na izbe zostávame približne do štvrtej, kým sa necíti lepšie. Vydávame sa opäť na námestie Emam. Po ceste stretávame dvoch španielov na motorkách a odporúčame im náš hostel.
Z námestia pokračujeme po ulici Hafez smerom k mostu Pol-e-Khaju z roku 1650. Zuzke začína byť opäť zle, tak chvíľu oddychujeme na autobusovej zastávke, kde sa dá do reči s miestnou ženou. Výsledkom je, že sa k mostu vezieme autobusom. Po vystúpení pri moste je Zuzke čoraz viac zle, tak sedíme na múriku, pozorujeme most a čakáme, kým najhoršie prejde.
Vydávame sa popri nábreží smerom späť k mostu Si-to-Sem Pol. Po ceste sa Zuzke podarí konečne vytyčkovať, po čom je jej značne lepšie. Avšak tešíme sa predčasne. Stretávame mladého afgánca, študujúceho v Iráne. Rozprávame sa až k mostu.
Tu chvíľu sedíme v tráve, ale vzápätí na Zuzku dochádza ďalšia, zatiaľ najsilnejšia vlna nevoľnosti. Nemáme na výber, vraciame sa do hostela. Večer sa ešte sám vyberiem po pár záberov nočného mosta a trávim čas na terase rozhovorom s Chrisom z Kanady.
