Gruzínsko, Arménsko & Irán 2010

Deň 23 – Hamadan a Ganjnameh

16.7.2010

Dnes má Zuzka narodeniny. Na raňajky si dávame melón zo včera.

106PENTX_176.JPG

Pobalíme sa a na námestie ideme zohnať nejaký taxík. Chcem sa však odviezť v Samande, ale ako naschvál tieto taxíky teraz vôbec okolo nejdú. O chvíľu sa už vezieme v Saipe a uháňame na terminál.

106PENTX_178.JPG 106PENTX_215.JPG 106PENTX_217.JPG 106PENTX_222.JPG

Na stanici sa hneď nechávame odchytiť a kupujeme si dva lístky do Esfahánu za 150 000 Rls. Ešte máme nejaký čas, tak si pred stanicou stopneme ďalší taxík a cez celý Hamadán sa vezieme až na jeho druhý koniec do Ganjnameh. Hneď ako vystúpime nás ovalia masy ľudí. Vyzerá tu, že sa sem prišla prechádzať a piknikovať polka mesta.

106PENTX_185.JPG

Prejdeme sa k vodopádu, ale aj tu sa musíme vyhýbať ľudom. Chvíľu sa prejdeme popri stánkoch so suvenírmi, kde si Zuzka si kúpi dva náramky.

106PENTX_199.jpg 106PENTX_203.JPG 106PENTX_204.JPG 106PENTX_205.jpg 106PENTX_209.JPG

Autobus nám odchádza už o hodinu a ešte sa chceme pred cestou aj najesť, tak pre istotu sa pomaly poberáme na odchod. Taxíkom sa vezieme na námeste Imam Khomeini. Tu si vo fastfoode kupujeme sendviče a druhým taxíkom odchádzame na stanicu. V spoločnosti, u ktorej sme si zakúpili lístky nás pozývajú na čaj, tak neodmietame. Fotíme sa snáď so všetkými zamestnancami a zrazu je čas ísť.

106PENTX_225.jpg 106PENTX_227.jpg

Nastupujeme do autobusu a ten s niekoľko minútovým meškaním vyráža. Cesta trvá nejakých 8 hodín. V Iráne sú cesty medzi mestami s dvoma pruhmni, avšak pre každý smer je vybudovaná samostatná cesta. Rozostupy medzi nimi sú aj v desiatkach metrov. Vtipný moment počas cesty nastal keď náš vodič raz zle odbočil a na najbližšom možnom mieste otočil autobus a vyše pol kilometra sme sa vrátili v protismere.

106PENTX_228.jpg 106PENTX_231.JPG 106PENTX_238.jpg 106PENTX_244.jpg 106PENTX_246.jpg

V Esfaháne sme večer, spolucestujúci nám vybavujú taxík za normálnu cenu a vezieme sa do hostela Amir Kabir.