30.3.2013
Na raňajky dojedáme zvyšky zo včera. Vonku je tak nijako, tieto šedé oblohy nemám rád, ale aspoň neprší ani nesneží, čo je teraz velké plus. Poriadne sa oblečieme a vyrážame objavovať mesto.
Z hotela to hneď berieme vpravo na Marszałkowsku. V automate na MHD si kupujeme 24hodinové lístky, ktoré platia na všetkú mestskú dopravu za 15PLN kus. Širokým bulvárom sa onedlho dostávame až na jeho južný koniec, ktorý tvorí Plac Konstytucji. Toto námestie bolo postavené v povojnových rokoch ako jeden z dvoch hlavných elementov mestského projektu sociálneho realizmu (Prvý bol Palác kultúry a vedy).
Na námestí je aj jeden stánok s novinamy, v ktorom je zakomponovaný automat na kávu. Ale nemá v sebe žiadnu kávu, tak sme bez nej. Kúsok je stanica metra Politechnika, do ktorej vstupujeme s plánom odviezť sa na stanicu Plac Wilsona, ktorú som si vyhliadol na urbanrail.net. Súprava je tu o pár minút, čo využívam na niekoľko fotiek.
5 zastávok je fuč až vystupujeme na Plac Wilsona. Pekná stanica. Zo 10-15 minút sa tu obšmietame a robím si nejaké fotky a Janka sa ma snaží odfotiť, tak aby som nebol rozmazaný, čo zaberie ďalších 10 minút a asi 20 záberov. Inak čo som si všimol, tak na každej stanici metra je na stĺpe neďaleko eskalátorov za plexiskom umiestnený defibrilátor.
Vystupujeme na povrch a rozhliadame sa, čo je naokolo. Hneď mi padne do oka nápis Amrit kebab, keďže raňajky boli chudobné a už je pomaly aj čas obeda. Janka si dáva Shish kebab, ja baranie mäso s baklažánom. Porcie sú obrovské, ani to nevládzeme zjesť. A spolu s dvoma kolami to nestálo v prepočte ani 10€.
Najedení sa vykotúľame na ulicu a ideme sa pozrieť k neďalekému kostolu, kde práve prebieha svätenie veľkonočných vajíčok. Z Plac Wilsona sa máme v pláne odviezť električkou k citadele.
Tá o chvíľu prichádza a my spokojne nastupujeme. Električka je úplne prázdna. O dve zástavy ďalej sa ukáže prečo. Nastúpili sme omylom na opačný smer. Na konečnej si teda počkáme 5 minút na tú istú električku a tentokrát sa už vezieme správne.
Vystupujeme neďaleko citadely pri ulici Józefa Zajączka. Prejdeme zopár uličiek, ktoré sú v mape zaznečené trochu dezorientujúco, až sa dostávame k tomu, čo je v mape zaznačená ako “Citadel”, teda ku kasárňam. Zas sme o niečo múdrejší.
Naštastie to odtiaľto nie je ďaleko do centra mesta. Prechádzame popri obytných domoch, okolie pritom vyzerá, ako keby sme boli skôr niekde na okraji.
Prechádzame malým tunelom popod jeden z hlavných ťahov a vychádzame priamo na začiatku (alebo konci) centra mesta. Všade naokolo je plno policajných transitov a stále a stále sa po uliciach premávajú ďalšie. V živote som počas 24 hodín nikde nevidel toľko policajtov a policajných áut ako vo Varšave. Dostávame sa na Rynek Nowego Miasta – hlavné námestie Nového mesta. Okrem iného sa tu nachádza aj kostol sv. Kažimíra, ktorý počas WWII slúžil ako nemocnica.
Po hlavnej uličke centra Frete pokračujeme daľej. Prechádzame okolo ďaľšieho kostola – sv. Hyacinta, až prichádzame k hradbám. Tu v jednom stánku kupujem ako suvenír jednu magnetku na chladničku. Prejdeme sa po hradbách až na ich koniec, odkiaľ je vidieť aj na rieku Wisłu.
Odtiaľto je to už uličakmi doslova na skok na hlavné námestie – Rynek Starego Miasta. To je najstaršou časťou Starého mesta a v WWII bolo takmer kompletne zničené. V 50tych rokov bolo zrekonštruované do predošlej podoby a dnes je zapísané v svetovom dedičstve UNESCO. Poobšmietame sa po námestí a ideme ďalej.
Vychádzame na Plac Zamkowy, teda tam, kde sme náš včerajší deň zakončili. Podľa mapy je neďaleko Národná knižnica, tak sa skrz staré mesto vyberáme týmto smerom.
Onedlho sme na mieste, zelená budova s obrovskými knihami po stranách svieti už zdiaľky. Vchádzame do budovy, avšak vnútri je otvorená iba jedna kaviareň a všetko ostatné vrátane knižnice (tá tvorí asi polovicu bodovy) je zatvorená.
Pred knižnicou nastupujeme na autobus a ideme si oddýchnuť na izbu. Vonku sa zatiaľ zotmelo a nie je ani taká tá menšia alebo väčšia zimná hmla, takže ideálne na nejaké nočné fotky.
Berieme statív a ako prvá zástavka je Palác kultúry a vedy. Raz za čas sa aj zmení farba nasvietenia, ibaže nevieme podľa akého kľúča, tak po 10 minútach čakania na to kašleme a presúvame sa pred vlakovú stanicu. V momente ako si nastavím statív smerom na stanicu Palác zas mení farby, tak si ešte spravím zopár záberov navyše. Potom zopár záberov stanice a všetkého čo je naokolo, od Hotela Marriott až po okolité výškové budovy.
Vraciame sa pred hotel a električkou sa vezieme pred Národný futbalový štadión, ktorý je veľmi pekne osvetlený. Vstúpime do podchodu a v momente ako vyjdeme na druhej strane je už osvetlenie zhasnuté. Čakáme asi 10 minút a nič. Tak to cvaknem tak, ako to je a sklamaný sa vezieme späť na Centrum.
Metrom sa vezieme daľej náhodne na nejakú stanicu a rozhodujeme sa vystúpiť na stanicu Stare Bielany, 3 zastávky pred konečnou. Vonku nie sú žiadne paneláky, v ktoré som dúfal, iba zopár potácajúcich sa indivíduií s fľaškou v ruke, z ktorý sa nám jeden chlapík aj prihovorí, ale po chvíli odíde. Vezieme sa späť na Ratusz Arsenal.
Okolo panelákov pokračujeme smer staré mesto. Zrazu, ako si tak vykračujeme preruší večerné ticho na ulici len hlasné “KURVA!” 😀 To sa jednému starému pánovi evidentne nedarí niečo naložiť do kufra auta, tak ako si to predstavoval.
Vychádzame na ulici Freta v starom meste, kde sme boli už poobede. Túlame sa po večerných uliciach a robím si zopár záberov. Dôjdeme na Plac Zamkowy, kde si tiež spravím pár foto. A čo nevidím? Zrazu je štadión znova osvetlený. Tak sa ho snažím odfotiť aspoň zdiaľky, ale nie a nie dosiahnuť ostrú fotku.
Peši sa vraciame na hostel. Cestou sa ešte zastavíme v Kebab King, jedinú možnosť jedla, ktorá bola otvorená. Objednávky majú vyriešené celkom dobre. Namiesto vykrikovania názvu kebabu nám dali do rúk takú blbosť, ktorá sa rozvibruje a rozsvieti, keď je naša objednávka hotová. Potom s tým len človek prijde k pultu a oni mu dajú čo si objednal (a samozrejme aj zaplatil).
Nasleduje už iba presun na izbu a vďaka posunu času zo zimného na letný o hodinu kratší spánok.