13.6.2026
Varšavský Radisson Blu treba za raňajky naozaj pochváliť. Výber je obrovský.
To je on – Martina Hanzela srdca šampión. Samozrejme nehovorím o ničom inom ako o vajci Benedict, ktoré mi vďaka VIP statusu čerstvo pripravili z raňajkového Á la Carte menu.
Za oknom to však vyzera o poznanie smutnejšie, predpoveď však hlási, že do hodiny by malo byť po všetkom.
A som rád, že tentokrát aj vyšla. Po jedenástej tak môžeme vyraziť.
Stanica Ochota, pokrytá parabolickou strechou je jedným z najzaujímavejších príkladov modernistickej architektúry na poľských železniciach.
Technologický pokrok tu kedysi reprezentovali aj eskalátory, ktoré boli uvedené do prevádzky v roku 1965. Spoľahlivosť však nebola ich najsilnejšou stránkou a tak boli v v 80. rokoch demontované. Podobný osud postihol aj neónové nápisy s názvom stanice viditeľné na archívnych fotografiách, ako aj stĺp s reklamou na Poľské štátne železnice (PKP) a Varšavskú prímestskú železnicu (WKD).
Vďaka komplexnej rekonštrukcii v roku 2008 získala starnúca budova pokrytá vrstvami špiny, späť svoju bývalú slávu.
Ešte mať tak z garáže schodisko rovno do bytu, to by bol sen premenený na skutočnosť!
Tu raňajkovali nejakí šampióni, ktorí po sebe nevedia upratať.
50 odtieňov béžovej.
Berlínsky vibe.
Vo Varšave sa stavia vo veľkom a je osviežujpce vidieť takúto farebnú fasádu.
Toto je pekný kontrast.
MDŽ už bolo.
Po trinástich rokoch sa opäť vraciam k stále najužšiemu domu na svete – Dom Kereta, ktorý by už potreboval vywapkovať. Úprime treba poznamenať, že to nie je “naozajstný” dom, ale skôr umelecká inštalácia, v ktorej by sa však pri privretí oboch očí dalo istý čas fungovať.
Vchod je taký typicky východoeurópsky, t.j. zo zadnej časti domu. Tým mám na mysli obytný dom (vľavo), aj Keret House (vpravo).
Klaustrofobické.
Nábytok, ktorý bol desaťročia súčasťou nejakej rodiny jedného dňa skončí takto na ulici. Tento pohľad je smutný vždy, keď sa mi v živote naskytne.
To nie je naozajstná ľudská lebka.
Škoda 706 RTO. Ako malý som sa týmto legendárny autobusom viezol niekoľkokrát, najpamätnejší bol však výlet do Bojnickej ZOO, kam som sa tak tešil, že som sa pokúšal deň predtým zaspať už o šiestej večer.
Žeby na pivečko?
ds
Keď bol v roku 1998 na trh uvedený Smart Fortwo s dĺžkou len 2,5 metra (čo bola šírka bežného parkovacieho pruhu), výrobca to marketingovo využil ako možnosť s týmto autom parkovať aj kolmo na cestu. Prípad poľského Malucha to však nie je, ten má ľahko cez tri metre. Aj keď nato nevyzerá.
Kontrasty sú vždy vďačné.
ZSD Nysa – jedno z najtypickejších úžitkových áut, ktoré poľský socialistický režim vyprodukoval. A produkoval ich takmer 30 rokov a to na podvozku FSO Warszawa, ktoré bolo zas licenčnou verziou sovietskeho GAZ M20 Pobeda. Čiže to, čo sa vyrábalo ešte v roku 1994, stálo na podvozku, ktorý pamätal rok 1946.
Aj keď varšavské metro je tzv. sovietskeho typu, otvorené bolo až v apríli 1995 po necelých 12 rokoch výstavby. O cca 20 rokov neskôr pribudla druhá linka M2.
Vlaková súprava Škoda Varsovia, ktorá je od roku 2019 vyvíjané špeciálne pre varšavské metro a prvé kusy brázdia hlavné mesto od roku 2022.
Symbolické.
Sobotný chill pred ortodoxnou katedrálou svätej Márie Magdalény z roku 1869.
Slovakia represents
Počas 90. rokov mala Nowa Praga spolu s časťami Praga-Północ povesť jednej z najdrsnejších štvrtí vo Varšave k čomu prispela hlavne vysoká nezamestnanosť po zániku priemyslu s čím išla ruka v ruke vysoká kriminalita.
Móda spoza Vistuly.
Približne roku 2010 však prebieha rozsiahla obnova a veľkým impulzom bol príchod linky metra M2. Typická architektúra socialistického realizmu z prvej polovice 50. rokov tu ale na mnohých miestach dýcha dodnes.
Strážca plynu.
Zatepľovačov už musí trhať zo stoličky.
Poľsko je národ vodky a národ piva, nie národ vína. To je tu síce beýne dostupné, ale cenovo veľmi nevýhodné.
Ak nepomôže modlenie, pomôže chémia. Vo Varšave (na rozdiel od Bratislavy) funguje veľa nonstop lekární. Aj keď Ziko k nim zrovna nepatrí.
Tu nie ste správne pane.
Život na ľavom brehu.
iamelectric FLIPPER – trojkolesový moped s výkonom 1,5 kW môže byť váš už za 5349€. šialená cena za takú s prepáčením haraburdu.
Neogotický komplex budov z konca 19. storočia, kde sa kedysi vyrábala vodka Koneser sú typickým príkladom záchrany starých objektov a vdýchnutím nového života do miesta, ktoré developeri vo východnej európe tak radi zrovnávajp se zemou.
Aj keď ja zrovna nie som úplným zástancom týchto miest hlavne z dôvodu, že na konci dňa vyzerajú všetky genericky rovnako, ako náš dnešný obed, kvitujem však ich záchranu.
Ozvena 90tych rokov v podobe Xantie.
Dobre.
Tento bankomatový mor si zaslúži presne takéto prostredie.
Najnovší prírastok cez rieku Vistula – peší most Magdaleny Abakanowicz, ktorý dokončili len dva roky dozadu.
Správny východoeurópsky štýl, žiadne povrchné terasy s arogantnou obsluhou, ale stará dobrá fľaška a sedenia na zemi.
Tento 452 metrov dlhý most ponúka niekoľko integrovaných lavičiek, odkiaľ sa dá pekne pozerať na západ slnka, čo by mohol byť aj dnešný prípad, ale žiaľ, nie je.
Rovnako ponúka výhľad aj na poľskú pýchu – národný futbalový štadión s vyhrievaným trávnikom.
Radostný pohľad.
Skoro ako popíjať pod Novým mostom.
Dve ženy, tri pringlesky a šesť pivečiek.
Muscle beach po poľsky.
Na mesto pomaly prichádza večer a na nás únava. Po pár pivách v príjemnom bare Va Bene a pomaly poberáme smerom na hotel.
Pripitá mládež.
Toľko radosti z jedného pivečka.
Neplatny.
Tento panelák je jedným z mála vysokých obytných domov tak blízko Kráľovskej cesty (Trakt Królewski) čo bolo v čase výstavby pomerne kontroverzné, keďže výška domu výrazne zasiahla do panorámy historickej časti mesta. Ale tým sa v socializme nikto príliš nezaoberal, bratislavské podhradie by vedelo rozprávať.
Nový svet po zotmení.
Akita Inu.
Dopité.
Ešte jeden pohľad na vysvietený Palác kultúry a vedy a hajde spať.