10.1.2026
Genius Level 3 mi v tomto hoteli doprial aj raňajky a ja som na nich dokonca odolal tradičným lákadlám v podobe slaniny, párkov, či syra. Grécke Dolmades ma zlomili na tu zdravšiu stranu, kde nechýbali ani sušené paradajky či ryba.
Moja izba prichádza aj s terasou, ktorú však v januári veľmi neocením.
Rovnako ako strešný bazén s výhľadom na Akropolu s Parthenónom na vrchole. V lete si tu ale viem predstaviť tráviť večery.
Po nakopnutí sa raňajkami je ale čas vyraziť do ulíc.
Sylvestris Stallonis
S autami sa tu rovnako ako vo väčšine Talianska nikto nemazná. Táto Lancia Ypsilon prvej generácie bola niekedy mojim vysnívaným prvým autom (hlavne verzia s 63kW), ale dopadlo to ako vždy a skončil som pri tom najlacnejšom čo bolo – Daewoo.
Aj Atény majú svoj Майдан Незалежності (Maidan Nezalezhnosti) = Námestie nezávislost. Tu sa mu hovorí Vathi a je nudné, ako fotka sama.
V mojom veku ma už vedia zaujať výklady so zdravotníckymi pomôckami.
Bankomaty Euronet sú mor, na ktorý si treba dávať pozor. Kdekoľvek na svete.
Táto nenápadná budova je sídlom Národnej banky Grécka.
Perikles bol politik, rečník a zástanca demokracie, ktorého chválili ako čestného, nepodplatiteľného človeka. To je ten vpravo hore.
Budova, ktorej nikdy nikde neodolám je miestny trh. Iste, je to miesto, kde turisti radi zablúdia (som toho žiarivým príkladom), napriek tomu je to však stále miesto, ktoré ponúka tú pravú esenciu miestneho života.
Vedeli ste, že Grécko nie je ani len v prvej desiatke producentov citrónov? Tak už viete. Je až na 22. mieste, tesne za Bangladéšom.
Mäso a biely plášť k sebe nerozlučne patria.
Táto pražma kráľovská nevyzerá byť veľmi potešená s tým, aký osud ju postihol.
Výsostné miesto, teda hlavnú halu okupujú stánky s čerstvými rybami a morskými plodmi.
Na identifikáciu tejto ryby som krátky.
Keby som bol starý, grék a fajčil, tak presne takto nejak by som asi chcel vyzerať.
Kilo chobotnice je za 15€, v bežnej reštaurácii je potom táto cena za jedno chápadlo, či už grilované alebo na octe.
Nakúpené, môže sa ísť domov.
Ta ktorá to bude?
Prémiový čerstvý tuniak z oblasti Kymi (druhý najväčší grécky ostrov Euboea).
Zmohol som sa aj na výmenu objektívu, aby som prostredníctvom 24mm ohniska dokázal zachytiť toto rušné miesto slúžiace nielen nákupu ingrediencii na obed či večeru, ale aj socializáciu.
Tu je jasné, kto je miestny a kto turista.
Z objatia rýb a ich podmorských kamošov je ale čas vrátiť sa na ulicu.
Nebyť tých nápisov a vlajok, kľudne by to mohol byť aj Neapol.
Aj doprava je tu podobná.
O pár desiatok metrov už dosahujem námestie Monastiraki, kde sa vraj stretáva história, chaos, turizmus aj každodenný život mesta.
Rovnako sa vraj jedná o jedno z najikonickejších námestí v Aténach, čo môže aj nemusí byť úplne pravda. O dominanciu na jeho ploche sa snaží kostol Pantanassa, ktorý tu exituje už od 10. storočia, ale má silné súperky. Myslím tú Akropolu vpravo.
O pozornosť (a peniaze) okoloidúcich tu potom súperia aj rôzni pouliční umelci.
Platba kartou nie je problém, oceňujem.
Pozostatky Hadriánovej knižnice z roku 132. Toto konkrétne je teda pohľad na západnú stenu, kde sa nachádzal hlavný vchod so stĺpmi z karystického mramoru. V roku 267 bola vážne poškodená pri invázii a na opravu sa našiel čas o celých 140 rokov neskôr.
Lepšie byť bezdomovcom v Aténach ako v Magadane, ale najlepšie nebyť vôbec.
Brána Atény Archegetis z roku 11 p. n. l.
Ruiny rímskej Agory (námestie, resp. trhovisk, na ktorom sa zhromažďovali obyvatelia) z roku 17 p.n.l. Tá Veža Vetrov vpravo je ešte o približne 30 rokov staršia.
Radšej by som fotil psy, ale tie sa tu len tak neponievierajú a keď už aj hej, väčšinou sú príliš hyperaktívne nato, aby som ich vôbec stihol zaostriť.
Zákutia peších uličiek pod severnou stenou Akropoly.
Prečo je táto rastlina za mrežami? No lebo je vzááácna.
Poézia ulice.
Tu žijú ľudia.
A majú naozaj luxusný výhľad na mesto. Ten kopec vzadu sa volá Lykavittos (Λυκαβηττός) a nachádza sa na ňom moja najobľúbenejšia vyhliadka na mesto, ale k tomu sa ešte dostanem.
Doslova ako na dlani.
Len teda ten prístup do niektorých príbytkov nie je zrovna úplne najpohodlnejší.
Túto fotku som sem zaradil len preto, lebo mám rád staré autá. Aj malé autá. A keď sú staré a malé, moju pozornosť majú zaručenú.
Z ospalých strmých uličiek však stačí naklesať pár metrov do štvrte Plaka a tu už to pulzuje životom.
Ja som sa ako malý veru nehral pod 2360 rokov starými pamätníkmi.
Tento záhradný nábytok z IKEA, konkrétne špeciálne tieto stoličky sú snáď tie najmenej pohodlené, na akých som v živote sedel. Viem to veľmi dobre, keďže ich mám žiaľbohu na balkóne.
Pokecáme?
Chobotnicu na octe si pri návšteve Grécka jednoducho nemôžem odpustiť.
Frappé & cigarety. Jim Jarmusch approved.
Ani na Retsinu nedám dopustiť. Toto typické grécke, najčastejšie biele víno s prídavkom borovicovej živice, má veľmi špecifickú chuť a žiarivo žltú farbu. K chobotnici ako stvorené.
K tejto fotke mi žiadny zmysluplný komentár nenapadá, môžem teda len dodať, že sa jedná o ulicu Vourvachi v sobotu poobede.
Pokým v takej Bratislave je už naraziť na telefónnu búdku takmer nemožné, tu ich je dochovaných stále dostatok. A to dokonca aj s telefónmi.
Japonsko-kórejské priateľstvo.
Gorbi sa musí v hrobe obracať.
Hadriánov oblúk, resp. Hadriánova brána bola podľa predpokladu postavená na oslavu príchodu rímskeho cisára Hadriána, ktorý v tom čase už 20 rokov bol občanom Atén. V posledných desaťročiach ju poškoduje znečistenie ovzdušia, kvôli ktorému dochádza k rozsiahlemu zafarbeniu kameňa a degradácii nápisov.
Syn a otec.
Zrúcanina chrámu Dia Olympského, ktorý bol zasvätený logicky Diovi. Pri ňom sa ani budova SND v Bratislave nemusí hanbiť za to, ako dlho ju stavali, lebo základný kameň tohto chrámu poklepali už v 6. storočí p. n. l. ale páska sa strihala až v druhom storočí toho nášho.
Znovu po desiatich rokoch som si pozrel aj výmenu čestnej stráže pred budovou parlamentu. Tá sa koná každú hodinu a je celkom komorná, na tú väčšiu a pompéznejšiu potom treba prísť v nedeľu o 11:00.
Pochodom v chod!
Hlavné, centrálne a vraj aj najdôležitejšie námestie moderných Atén z historického aj spoločenského hľadiska. Z vizuálneho hľadiska ani emocionálneho hľadiska to ale žiadna hitparáda nie je.
Zo Syntagmy si to na západ slnka namierim na svoje najobľúbenejšie miesto. Cestou prechádzam upscale štvrťou Kolonaki, kde míňam napríklad aj predvojnový kostol svätého Dionýza Areopagita.
Z príjemných a upravených ulíc už potom stačí iba prejsť cez cestu a zvládnuť posledných pár výškových metrov borovicovým lesíkom.
Mäkké svetlo zlatej hodinky je priam ideálnym časom, kedy sem zavítať.
Onedlho sa už začínajú otvárať výhľady na celé mesto, ale obzvlásť pohľad na Akropolu s Parthenónom tomu dodáva tú správnu pridanú hodnotu.
Na západ sa otvára výhľad na štvrť Gyzi, kde sídli silná základňa fanúšikov futbalového klubu Panathinaikos.
Highlightom je však výhľad na centrálne Atény, ktorý hlavne pri západe slnka naozaj stojí zato. Osobne určite jeden z mojich TOP 5.
Oproti mojej poslednej návšteve v korona roku 2020 tu nastali malé zmeny. Na konci cesty už je otvorená upscale reštaurácia s 8 eurovými pivečkami, čím sa problém s veľmi obmedzenými možnosťami parkingu stal ešte vypuklejším, parking sa teda už platí. Aj keď typicky východoeurópskym spôsobom (od ktorého gréci v mnohom naozaj nemajú ďaleko) stačí auto odstaviť na krajnici o pár metrov nižšie. Čo je aj prípad tohto udychčaného chrobáka.
Ako z filmu.
Posledné záblesky slnka nad kolískou civilizácie.
Typický Volkswagen.
Po západe slnka sa dvíha nepríjemný studený vietor, čo je neklamným znakom, že je na čase vrátiť sa do ulíc.
Kolonaki sa tiež môže popýšiť titulom najbezpečnejšia štvrť v meste, na čom má zásluhu určite aj to, že je tu najvyššia prezencia policajtov.
Vchod do bytovky na úrovni.
Čím ide človek elevačne nižšie, tým sa znižuje aj vizuálna úroveň ulíc.
Jeden a pol kilometra dlhá nákupná ulica Ermou v samom centre je podľa najaktuálnejšieho rebríčka 15. najdrahšou (nákupnou) ulicou na svete.
A v sobotu večer to tu riadne žije.
Čo sa samozrejme nedá povedať o trhu Varvakios, kde to po záverečnej pripomína miesto duchov.
Ani tá Omonia po zotmení nevyzerá tak nebezpečne ako sa o nej všade píše.
Omonia je jedno z najstarších námestí v meste a dôležitý dopravný uzol. Moje spomienky na ňu z leta 2015 vybledli natoľko, že si reálne nepamätám, ako to tu vtedy vyzeralo. Celkom ma teda prekvapilo, že od polovice roka 2019 do februára 2020 prešlo toto námestie ďalšou rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá sa stala nevyhnutnou po predchádzajúcich estetických a urbanistických zmenách, ktoré nakoniec viedli k jeho masívnej degradácii.