22.2.2025
Tento pistáciový croissant som nedokázal dojesť.
Ranný pohľad na ľudoprázdnu Askao Kalea.
A rovnako ľudoprázdne neoklasicistické námestie Nueva, postavené v roku 1821. Každú nedeľu sa tento priestor premení na blší trh so všetkým možným, takto v sobotu ránu sa však ešte len prebúdza.
Zato obchody s čerstvými rybami a morsými plodmi fičia od skorého rána.
Integrácia.
Tapas bar Sorgínzulo je ideálnym miestom na raňajky.
Na výlete žiadne pravidlá neplatia, víno k raňajkám je teda plne akceptovateľný doplnok.
Netrvá to dlho a stačí málo – trochu slnka a námestie sa začína zapĺňať.
Katedrálu treba obzrieť aj za denného svetla. Pôvodne bola postavená v 14. až 15. storočí na základoch predchádzajpceho chrámu ako hlavný mestský farský kostol, čo túto katedrálu radí k jednej z najstarších budov v meste. 64 metrov vysokú vežu navrhol miestny architekt Severino de Achúcarro a dokončená bola až v roku 1887.
Cigošky, pivečko a víkend sa môže začať.
Uličky starého mesta, resp. Starej štvrte (Casco Viejo) sú dnes pešou zónou, ktorá si svojou zaťažkávacou slúškou prešla počas povodní v roku 1983.
Výklad legendárneho obchodu konzervárne “Conservas y Bakalaos JM Torre Bilbao”, ktorý tu už vyyše 70 rokov predáva najväčší sortiment konzervovaných tuniakov, sardiniek, či mušlí.
Portikus katedrály. Za dverami sa skrýva pokladňa, kde sa platí vstupné.
Teta už má nakúpené.
Ďalší z barov, kde sa dá popiť aj si zabúchať na automatoch. Tu sa už cena pohára vína blíži k magickej hranici jedno euro.
Vrcholy španielskeho a francúzskeho dizajnu.
Pestrofarebné domy na ulici Martzana Kaia hneď oproti trhu Ribera dotvárajú príjemnú atmosféru na druhej strane rieky Nervión.
Mercado de la Ribera je kapitola sama o sebe, jeho zastavaná plocha 10 000 metrov štvorcových z neho totiž robí najväčšiu krytú tržnicu v Európe.
Vo vnútri sa nachádzajú stánky, v ktorých sa predávajú rôzne produkty, väčšinou sa teda jedná o čerstvé výrobky.
Či už zeleninu…
…ryby a rôzne úlovky z Atlantiku…
…a samozrejme mäso.
Súčasťou trhu je aj časť určená pre výrobky miestnych poľnohospodárov.
Merlúza európska (Merluccius merluccius) – ryba s chutným bielym mäsom s nízkym obsahom tuku trpiaca nadmerným rybolovom.
Po nákupoch existujú dve možnosti – môžete sa vybrať domov…
… alebo sa presunúť do časti s barmi, kde sa dá luxusne najesť.
Výber je obrovský a ani cenovo to nie je žiadna tragédia – sme predsa v Španielsku a nie v Bratislave. Spomínam to preto, že v mojom rodnom meste už žiaľ niekedy naozaj nevedia čo pýtať a hamburger z okienka, ktorý môžete zjesť akurát tak na ulici na stojáka ako posledný somrák už stojí 8 euro. Ďakujem, neprosím.
Pitný režim je dôležitý.
V strednom veku si buď kúpiš kabriolet alebo motorku.
Kúsok od hlavnej tepny to s tými masami ľudí nie je také zlé.
Modernistická železničná stanica Bilbao-Concordia z roku 1902 v súčasnosti slúži ako koncová stanica pre niekoľko úzkorozchodných regionálnych a metropolitných železničných spojov, ktoré prevádzkuje spoločnosť Renfe Feve, divízia španielskej štátnej železničnej spoločnosti Renfe.
Ak v niečom centrum Bilbaa vyniká, je to určite nikdy neutíchajúci dav.
Niekedy som pri fotení menej nenápadný, ako by som si prial, ale v tomto momente to nie je na škodu, skôr naopak.
Čo by človek kameňom dohodil, hneď vedľa stanice Concordia sa nachádza aj tá hlavná – Abando Indalecio Prieto, ktorá slúži ako konečná stanica pre niekoľko diaľkových a strednodobých spojov prevádzkovaných spoločnosťou Renfe, ako aj pre prímestské železničné spoje v rámci metropolitnej oblasti Bilbaa prevádzkované spoločnosťou Cercanías.
Dominantou stanice je jednoznačne vitráž z roku 1948 od slávneho maliara Caspara Montesa Iturrioza. Pozostáva z cca 301 cien skla a zobrazuje výjavy z miestnej komunity v Biskajskom zálive, ako napríklad dôležitú tradíciu výroby ocele a baskickú verziu Peloty, ako aj ikonické pamiatky, napríklad baziliku Begoña.
Zubizuri („biely most“) od Santiaga Calatravu z roku 1997 definuje jeho nezvyčajná konštrukcia pozostávajúca zo zakriveného chodníka, ktorý je podopretý oceľovými závesnými lanami z horného oblúka.
O pár metrov ďalej sa nachádza takéto feministické súsošie vzdávajúce hold všetkým “Sirgueras”, teda ženám a dievčatám ktoré kedysi ťahali lode po ústí rieky len pomocou lana a vlastnej sily.
Výhľad z výšky 23 a pol metra z mosta La Salve na rieku Nervión.
Mural Glitza bat – dve ženy sa rozprávajú a tento dialóg má znázorňovať kľúč k riečeniu konfliktov. Samozrejme popis sa nezaobíde bez ďalších vzletných slov ako spomienky, budúcnosť, porozumenie a tolerancia. Nad tým všetkým sa máme pri pohľade na tento mural zamyslieť.
Most bol od svojho vzniku v 70tych rokoch iba dopravnou tepnou, ktorej nikto nevenoval príliš veľa pozornosti. Všetko sa zmenilo v roku 1997, keby bolo doslova hneď vedľa neho postavené Guggenheimovo múzeum.
Za mňa asi najlepší pohľad na toto múzeum moderného umenia, ktoré je charakteristické zakrivenými líniami a množstvom vzájomne prepojených lesklých dielov z titánu.
Pred takýmito svetovými stavbami ťažko čakať pokoj.
Pre múzeom sa nachádza ja takáto “živá socha”, ktorá má predstavovať šteňa West Highland teriéra, ktorá tu zakotvila po svetovom turné, kde povymetala niekoľko výstav. Neslávne sa zapísala do historických análov v roku 1997, kedy traja baskickí separatisti v prestrojení za záhradníkov dovnútra umiestnili 12 granátov upravených na diaľkové odpálenie. Plán im síce nevyšiel, ale pri ich odhalení a následnej prestrelke zomrel miestny policajt Jose María Aguirre, po ktorom je námestie dnes pomenované.
Sterilné priestory neďaleko hlavného vchodu.
Umenie, ktorému nerozumiem.
Inštalácia “The Matter of Time” od Richarda Serru, kde sú všetky čast vyrobené zo zvetranej ocele. Vo vonkajšom prostredí sa farba tohto materiálu pomaly mení zo sivej na oranžovú, aby nakoniec získala tmavohnedý tón, čo je proces, ktorý trvá asi sedem alebo osem rokov. Po 10 rokoch majú všetky kusy homogénny, mäkký a súvislý povrch. Serra ako študent pracoval ako oceliar, aby pokryl svoje náklady na vysokú školu. Tvrdí, že podstatným materiálom v jeho dielach je priestor, ktorý považuje tiež za materiál.
Serra koncipuje svoje sochy tak, aby boli inštalované na konkrétnych miestach. Séria Torqued Elipses, ako aj špirály, boli vytvorené pre najväčšiu miestnosť budovy Guggenheim Bilbao, korú Serra považuje za jediné miesto na svete, kde ich mohol nainštalovať. Svojich osem sôch preto vytvoril tak, aby boli vnímané ako skupina vrátane priestoru, v ktorom sa nachádzajú. Diela vytvárajú dialóg a redefinujú architektonické prostredie, do ktorého sú zasadené. Pri vstupe do obrovskej miestnosti návštevník vlastne vstupuje do súsošia. Podlhovastý priestor miestnosti je v skutočnosti súčasťou priestorového poľa diel. Aj takto vzletne sa dá opísať niekoľko hrdzavých oceľových plátov. Ja tomu modernému umeniu naozaj nerozumiem.
DOPLNIT
Ďalší príklad úžasného umeleckého výkonu aneb všetko sa dá napísať komplikovane – Konceptuálny umelec Sol LeWitt (1928-2007) vytvoril svoje nástenné maľby podľa série inštrukcií votkaných do povahy samotných diel, zhmotnených v diagramoch obsahujúcich presné špecifikácie farieb, ťahov a povrchov, certifikované špecifickým číslom série Nástennej kresby.
Jeff Koons (1955) vo svojej sérii “Celebration” pretvára bežné predmety z ultraleštenej nehrdzavejúcej ocele, takže žiarivé farebné povrchové úpravy sôch odrážajú všetko okolo nich a tak vraj vytvárajú spojenia medzi objektmi, divákom a prostredím. Toto aspoň vyžaduje istý um vyrobiť.
Maľujeme počas periódy.
Už chýba len stolička na hľadanie prepojenia obrazu so zmyslom života.
Asi jediná časť, ktorá mala zmysel.
Vzdávam sa. Umením je aj to pustiť sprchu a strčiť tam zopár mikrofónov a kamier a premietať tečúcu vodu za závesom na malá CRT telku. Bravo.
Najhoršie investovaných 15€ v tomto roku.
Na mesto deviata najvyššia v celej krajine – 41 podlažná a 165 metrov vysoká Iberdola Tower.
Treba samozrejme vyskúšať aj metro, ktorého história sa oficiálne začína písať v roku 1995. Dnes má tri linky, ktorá na 51 kilometroch obsluhujú 48 staníc.
Moyua z polovice 90tych rokov navrhnutá architektonickou kanceláriou Norman Foster je dnes druhou najvyťaženejšou stanicou v systéme.
DOPLNIT
S postupom času to v meste začína žiť.
Lauburu – staroveká svastika je najznámejší tradičný symbol Baskicka.
Jeden z posledných pohľadov na Bilbao pred jeho definitívnym opustením. Kostol San Nicolás z roku 175 a pred ním elektrický autobus Irizar, ktorý sa identfikuje ako električka.
Stanica Concordia bola otvorená ako konečná stanica železnice Bilbao – Santander vtedy na okraji rozvíjajúceho sa mesta. Vznikla zlúčením troch bývalých železničných tratí a v čase svojho otvorenia bola koncipovaná ako železničná stanica so zmiešaným využitím pre osobnú a nákladnú dopravu.
V 19. storočí bolo v severnom Španielsku otvorených niekoľko úzkorozchodných železníc, ktoré boli vhodným riešením pre náročnú topografiu regiónu a na rozdiel od iných južných regiónov, kde prevládal tzv. Iberský rozchod. Ten je so svojou šírkou 1 668 mm druhý najširší rozchod, ktorý sa bežne používa kdekoľvek na svete, pričom širší (o 8 mm) je len rozchod indických železníc (1 676 mm).
Tomuto vláčiku to do Santanderu trvá 3 hodiny, čo je trojnásobok času, ktorý potrebuje autobus. Jazda je to pomalá a vyhliadková, len nebuďte pri bookovaní hlúpy ako ja, keď som úplne zabudol nato, že v čase odchodu je už tma.
Z troch hodín sú to na stanicu v Santanderi nakoniec takmer štyri. Vlak totiž neplánovnaé končí už na predmestí, odkiaľ premáva náhradná autobusová doprava, ktorá stojí pri každom olivovníku.