10.4.2026
Via Giovanni Aurispa – tu bývame.
Množstvo lásky, ktoré v Taliansku vozidlá dostávajú sa priamo znižuje, čím južnejšie sa v krajine nachádzame.
Hor sa do mesta.
Ficus macrophylla, známy aj ako Moreton Bay fig alebo austrálsky banyán. Pochádza z Austrálie a dnes sa používa ako okrasný strom najmä vo verejných parkoch a záhradách, keďže ich agresívny koreňový systém ich robí nevhodnými pre všetky súkromné záhrady okrem tých najväčších.
Najrýchlejší dopravný prostriedok južne od Milána.
Vizuálna poézia ulice.
Ponuka na Mercato del Capo, ktorý je vraj dodnes jedným z najautentickejších trhov v Palerme, čo kazia len tie davy turistov. Dodnes je tu ale cítiť silný vplyv arabskej nadvlády na Sicílii, hlavne spôsobom, akým je trh koncipovaný, t.j. úzke uličky, stánky natlačené jeden vedľa druhého a vykrikovanie predavačov, čo pripomína skôr severoafrický alebo orientálny trh než klasické európske námestie s rezervovaným prístupom.
Európsky vplyv.
Škoda, že nepotrebujem zeleninu ani ovocie, vedel by som si tu vybrať.
Viete ako hovoria rudle v Taliančine? Carello.
Nápoj pre mňa a mojich priateľov.
Je 9:57 skoro na Aperol? Nemyslím si.
Rýchla návšteva svätostánku a mám odpustené.
Drahý popolník.
Základ každého dobrého jedla.
Nákupy vedia byť únavné.
Najväčšou pýchou Palerma je však jednoznačne Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Mária Santissima Assunta), ktorej jadro súčasnej budovy bolo postavené v rokoch 1184/1185 v normansko-arabskom štýle.
Interiér definovala predovšetkým rekonštrukcia z konca 18. storočia, teda klasicistická stĺpová bazilika na pôdoryse latinského kríža.
Ťažká scéna, ale vďaka raw stále použiteľná.
Detail farebných keramických škridiel / majolikových dlaždíc, ktoré majú tvar akoby rybích šupín a sú ukladané cez seba ako strešná krytina. Takéto zeleno-žlté glazované prvky sú typické pre sicílsku architektúru, kde sa miešajú arabské, normanské a byzantské vplyvy. (foto Saša)
Katedrálne námestie a bizarná lodička. (foto Saša)
Vľavo dole sedíme v Bare Marocco na Aperole, ale nevidno. (foto Saša)
Námestie v celej svojej kráse. V jeho centre sa nachádza socha svätej Rozálie, patrónky Palerma. Podľa tradície žila v 12. storočí. Pochádzala zo šľachtickej normanskej rodiny, no vzdala sa pohodlného života a odišla žiť ako pustovníčka do jaskyne na Monte Pellegrino, vrchu nad mestom. Tam mala stráviť zvyšok života v modlitbe a samote. Najväčší význam získala až v 17. storočí. V roku 1624 zasiahla Palermo morová epidémia. Podľa legendy sa Rosalia zjavila a ukázala miesto, kde sa nachádzajú jej ostatky. Keď ich potom niesli v procesii mestom, mor mal ustúpiť. Odvtedy je uctievaná ako ochrankyňa mesta. (foto Saša)
Presne tam to bolo – Monte Pellegrino. (foto Saša)
Ulice majú tu správnu patinu,
Pouličný umelec maľujúci miniobrázky.
Kúsok od katedrály sa nachádza malý park Villa Bonanno. Vďaka palmám si tu však človek veľa tieňa neužije.
Porta Nuova – mestská brána postavená na oslavu dobytia Tunisu Karolom V. Ten do Palerma vstúpil touto bránou 13. septembra 1535 a na pamiatku tejto udalosti palermský senát nariadil prestavať ju do honosnejšieho štýlu.
Pár minút chôdze od brány je ďalší malý park, kde je aj skromná Zoo, kde je okrem iného možné vidieť napr. plameniaky.
Alebo Aru modrožltú, ktorá opakuje slová po návštevníkoch.
Či letargické a družné korytnačky.
Laboratorio dei Pupi Franco Cuticchio – tradičná dielňa sicílskych bábok. Ide o svet Opera dei Pupi, teda sicílskeho bábkového divadla, čo je jedna z najznámejších kultúrnych tradícií Palerma a celej Sicílie. Postavy v brnení (tie vpravo) sú typické pupi – drevené bábky rytierov, kráľov, bojovníkov a hrdinov. Najčastejšie zobrazujú príbehy zo stredovekých rytierskych legiend, najmä o Karolovi Veľkom, Rolandovi, Saracénoch, križiakoch a veľkých bitkách.
Tak nenápadné, že bolo treba ceduľku.
Typický obraz každodenného života úzkych talianskych uličiek – Piaggio Ape.
Poriadna reťaz je základ.
Čo to bude?
Extrémne fotogenické mesto.
Cestoviny so sardinkami a divokým feniklom sú miernym sklamaním.
čakanie na zákazníkov.
Pitoreskné pohľady.
Fiat Pand prvej generácie vo verzii Special, ktorá označovala silnejšiu verziu Panda 45. To znamenalo motor s výkonom okolo 45 koní oproti základnej Pande 30, ktorá mala koní koľko? No 30.
Santa Maria dell’Ammiraglio tiež nazývaná Martorana (vľavo) a a barokový kostol Santa Cataldo vpravo. Dnu som nebol ani v jednom.
Tu sa už dlaní vystriedalo.
Fontána Pretoria vznikla už v 16. storočí a úplne inde, bola totiž vytvorená pre súkromnú vilu vo Florencii. V roku 1573 bol majiteľom fontány Luigi de Toledo (brat bývalého sicílskeho miestokráľa Garcíu de Toledo) a z dôvodu svojho výrazného finačného deficitu (jednoducho sa topil v dlhoch) ju predal mestu Palermo. Sem dorazila 26. mája 1574, rozobratá na 644 kusov. Miestni ju kedysi prezývali aj „Fontana della Vergogna“ – teda Fontána hanby. Dôvodom boli nahé sochy, ktoré pôsobili v konzervatívnom mestskom prostredí provokatívne, najmä keď fontána stála priamo pred kláštorom.
Síce neostré, ale bola by škoda tento ultra chill moment poslať kvôli tomu do prepadliska dejín.
La Vucciria – daľší malý trh.
Sicílska móda má niečo do seba.
Ďalšie zrobené Piaggio Ape. Inak je to samozrejme z taliančiny, kde Ape znamená „včela“ a nie z angličtiny. Nikto normálny by totiž nenazval pracovné vozidlo opica.
Pánbožko pozerá, či separuješ.
Súboj pozadí.
Aj takto môže dopadnúť fontána z roku 1591, ktorá bola kedysi dôležitým bodom v rušnej obchodnej štvrti Vucciria.
Promenáda pri maríne La Cala.
Tím Spritz.
Porta Felice reprezentuje vstup do historického centra od mora. A to rovno na Via Vittorio Emanuele, ktorá je najstaršou hlavnou ulicou.
Za bránami mesta to veľmi nežije.
Tempio dei Concerti – malý neoklasicistický hudobný pavilón z roku 1846. Slúžil ako vyvýšené miesto pre hudobníkov, ktorí hrávali počas letných prechádzok palermskej šľachty a meštianstva pri mori.
Dnes sa pri prechádzkach dajú obdivovať takého “krásne” výtvory.
Jeden z príkladov palermského baroka – Chiesa Parrocchiale di Santa Maria della Pietà, kostol ktorý vznikol pre dominikánske mníšky. Zaujímavý je najmä tým, že stojí v štvrti Kalsa, ktorá má silnú arabskú minulosť a kde sídlila arabská mocenská elita Palerma.
Okrem toho sa tu nemá fotiť, ale hádam sa nenechám zastaviť jednou A4kou s piktogramom.
Momentka zo života predavača.
Takéto posedávanie na ulici je mi blízke.
Pivo a ružové polo tričko. Chlap, ktorý si je istý svojou maskulitinou.
Spam
A teraz si tu namiesto tej dlažby predstavte vyliaty asfalt.
Na tento obchod mám už vek aj vlasový porast.
Baretkáreň.
Kumulovaný objem na tejto fotografii je pod jeden liter.
Tradičný postoj starých pánov.
Impozantná budova železničnej stanice z roku 1886.
Ďalšia vyžitá včelička.
Mercato Ballarò je najstarší a vraj aj najživší trh v meste. Od stanice je to doslova na skok.
Táto to už má za sebou.
Takto si v LIDLi nenakúpiš.
Keď niečo prímorským krajinám závidím, je to práve toto.
Zišlo by sa espresso.
Artičoky, ďalšia z môjho pomyselného zoznamu “obľúbená zelenina”. Vedeli ste však, že botanicky je to vlastne jedlý nerozvinutý kvetný puk rastliny podobný bodliakom?
Súrodenci.
Búchači.
Zhmotnená arabská minulosť.
Na jedno z vraj najikonickejších miest Quattro Canti by som potreboval oveľa širšie ohnisko. Toto barokové námestie znamená doslova „štyri rohy“, pretože ho tvoria štyri takmer rovnaké fasády na štyroch nárožiach.
Panda vo svojom prirodzenom prostredí.
Galleria delle Vittorie – historická obchodná pasáž otvorená v roku 1935 ako palermská verzia veľkých talianskych obchodných galérií, podobných tým v Miláne či Neapole.
Apatický pohľad.
Kto by to bol povedal, že najväčšie operné divadlo v Taliansku sa nachádza práve v Palerme.
Teatro Massimo di Palermo bolo otvorené v roku 1897 a dodnes právom patrí medzi najvýraznejšie symboly mesta. Nápis na fasáde znie: „Umenie obnovuje národy a odhaľuje ich život.“
Aj toto sa ráta ako vizuálny smog?
Na dnes by už však aj stačilo a po rýchlom poobdivovaní modernisktickej tváre mesta, reprezentovanej obchodno administratívnou buduvou z druhej polovice 20. storočia si to namierime naspäť na apartmán.
Posledné pohľady venujeme divadlu Politeama Garibaldi, žiaľ len zvonku, keďže vnútri sa práve zabáva uzavretá spoločnosť.