Japonsko 2016

Deň 2 – Tokio

8.10.2016

Budík zvoní 4:50, teda po necelých troch hodinách spánku, ale musím sa premôcť a vstať. Namierené máme totiž na rybí trh a tam treba byť skoro. Janke sa veľmi vstávať nechce, ale keď zapnem veľké svetlo a začnem robiť hluk nemá na výber 🙂 Rýchlo sa dáme dokopy a vydávame sa v ústrety novému dňu. Na ulici sme už o pol šiestej. Tam okrem nás takmer nikto nie je, ale zato je už skoro úplne svetlo.

tokyo_2016_0019.JPG tokyo_2016_0020.JPG tokyo_2016_0022.JPG

Rybí trh na ktorý máme namierené je Tsukiji a hotel Juyoh má veľkú strategickú výhodu v tom, že zo stanice Minami-Senju tam ide priama linka metra bez akýchkoľvek prestupov. Na stanici si kupujeme za super cenu 600JPY (5,2€) na osobu denný lístok na metro a onedlho sa už vezieme. V metre polovica ľudí spí a druhá čumí do mobilov.

japan_2016_huawei_p8lite_0023

tokyo_2016_0024.JPG

Je to dobrých 10-11 zastávok, kým konečne vystúpime. Na ulici pozorujem mierne zvýšenú koncentráciu bielych tvári, ktoré majú evidentne rovnaký cieľ. Presun z hotela až sem nám trval skoro hodinu, je pol siedmej a na ulici už je poriadny ruch. Od stanice metra prejdeme cez cestu a potom už stačí ísť iba ulicou rovno a onedlho sme už na mieste.

tokyo_2016_0027.JPG tokyo_2016_0029.JPG tokyo_2016_0030.JPG

Tsukiji fish market je najväčší svetový trh s rybami a denne sa tu spracuje viac ako 2000 ton rýb a iných morských živočíchov. O 5:20 ráno tu začínajú aukcie, ktorých sa môžu zúčastniť iba licencovaní obchodníci (a zopár turistov ako diváci, ale treba sa registrovať v Osakana Fukyu Center pri vchode od 5:00 spôsobom kto prv príde, lebo kapacita je obmedzená). My na trh prichádzame cez Kachodoki gate a je to tu už v plnom prúde. Vykladajú sa kamióny a všade naokolo sa všetci premávajú na takých špeciálnych kárach. Niekedy je celkom problém vôbec prejsť cestu.

tokyo_2016_0032.JPG tokyo_2016_0034.JPG tokyo_2016_0035.JPG

Samotná aukcia, rovnako ako celá budova trhu je do 10:00 neprístupná pre bežných ľudí, čo je vyvesené na malých tabuliach pri každom vchode. Postávajú tu aj strážnici, ktorí však samozrejme neustriehnu všetko a keď sme už tu, tak sa chceme pozrieť aj dnu. Ono totiž po desiatej väčšina obchodníkov svoje obchy zavrie, tak tam už toho na pozeranie ani toľko nie je. Na pár minút sa nám tak podarí preniknúť na trh a vidieť stánky, kým si nás jeden zo strážnikov všimne a poprosí nás, aby sme ho nasledovali von. Za jedno ospravedlnenie to stálo 🙂 Celý trh sa má totiž v polovici novembra 2016 sťahovať ďalej od centra do novej lokality v Toyosu, lebo sídli na lukratívnych pozemkoch. Toto teda bola naša asi určite posledná šanca ho vidieť. 

tokyo_2016_0036.JPG tokyo_2016_0041.JPG

 japan_2016_huawei_p8lite_0024 japan_2016_huawei_p8lite_0025

V areáli sa nachádza aj pár malých uličiek s obchodmi a snáď dvoma najznámejšími sushi podnikmi a to Sushi Dai a Daiwa Sushi. Pred oboma je však rad tak na hodinu a toľko času sa nám strácať nechce. Presunieme sa teda o dve ulice ďalej, mimo oficiálny areál trhu a máme problém si vôbec vybrať, lebo v uličkách je tých reštaurácií milión.

tokyo_2016_0045.JPG tokyo_2016_0049.JPG tokyo_2016_0051.JPG tokyo_2016_0052.JPG

Nakoniec sa nám nejako podarí dohodnúť a usádzame sa v jednom z podnikov. Stará teta, ktorá plní úlohu pokladníčky a roznášačky zeleného čaju (ten vám tu servírujú všade automaticky ako si sadnete) nás hneď pekne víta a už si aj vyberáme z menu. Keďže sú ešte len raňajky tak to nebudeme prehánať a dávame si jeden set sushi na polovicu. Presný opak ako na Slovensku, kde vám dajú poriadnu guču ryže a priesvitný plátok ryby, tu je ryže poskromne, ale zato poriadne tučný kus mäsa. Mňam.

tokyo_2016_0054.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0027

Po zdravých raňajkách si ideme pozrieť prvú kapsulovú budovu na svete. Tá je iba necelý kilometer odtiaľto, tak to dáme po vlastných. Nakagin Capsule Tower je, resp. bola je obytno-administratívna budova, ktorú navrhol architekt Kisho Kurokawa v roku 1971 a ktorá slúžila ako inšpirácia mnohým ďalším tvorcov svetovej architektúry. V súčasnoti už nie je v ideálnom stave, aj keď niektoré kocky sú stále obývané. Bolo by super pozrieť sa dnu.

tokyo_2016_0056.JPG tokyo_2016_0057.JPG tokyo_2016_0060.JPG

Pokračujeme ďalej, cez nadchod prejdeme cez cestu a namierené máme na zastávku Shimbashi. Cestou sa pobavím na niečom, čo tu uvidím ešte mnoho krát. Predstavte si, že na dlažbe na chodníku treba vymeniť jednu dlaždicu. Ako by to asi vyzeralo u nás? Prišlo by auto, z ktorého by vystúpili dvaja pracovníci nejakej firmy a dlaždicu by bez nejakých obštrukcii asi vymenili. Tu dlaždicu menili dvaja pracovníci v žiarivých uniformách a tretí nad nimi stál. Okolo seba rozložili 4 či 5 výstražných kuželov spojených páskou, aby bolo jasné, že toto je ich územie. A čerešničkou na torte boli dvaja pracovníci v uniformách, každý na jednej strane tejto epickej opravy, ktorí usmerňovali chodcov, aby tých náhodou nanapadlo stať sa súčasťou tohto aktu opravy. (Rovnakú slávu som potom videl o pár dni neskôr v Kjóte, kde informačný panel na stanici opravovali tiež asi štyria).

Na stanici, ktorú spolu zdieľajú vlaky aj metro nájdeme správnu koľaj a metrom sa odvezieme na Aoyama-itchome, kde prestupujeme na inú linku a vezieme sa na Kokuritsu Kyogijo, ktorá sa nachádza južne od záhrad Shinjuku Gyoen. Tu nás turniket nechce pustiť z metra von. Ako zisťujeme denný lístok platí na všetky linky, okrem troch. A toto je jedna z nich. Nič čo by sa nedalo vyriešiť, japonci myslia na všetko. Pri výstupných turniketoch je na každej stanici automat, kam môžete strčiť lístok, ak si nie ste istý, či bol v hodnote, akú ste potrebovali na danú jazdu, alebo v našom prípade, či na túto linku vôbec platí. V oboch prípadoch vám automat vypočíta na základe toho, na ktorej stanici ste nastúpili koľko máte doplatiť.

tokyo_2016_0064.JPG tokyo_2016_0067.JPG

Popod trať sa teda plní elánu vyberieme smerom k záhrade, keď zrazu začne pršať. Dáždnik samozrejme nemáme. Pod prístreškom autobusovej zastávky na nete hľadám nejakú kaviareň, kde by sme sa zatiaľ schovali a poriadne premysleli čo ďalej. Jedna by mala byť neďaleko zastávky metra, z ktorej sme práve prišli, tak sa vraciame naspäť. Je tu gymnázium, vedľa ktorého je nejaké fitness centrum a pri vchode majú aj kaviareň, tak sa tu usadíme a dáme dve kávy po 3€. Predávajú tu aj také “ryžové snacky”, je to taký valec z ryže a nejakých prísad ako morské riasy, ryby a podobne. Tak si kupujeme dve.

japan_2016_huawei_p8lite_0029

Pršať neprestáva a dáždniky tu nemajú, tak padne rozhodnutie odviesť sa na neďalekú vlakovú stanicu Shinjuku a tam uvidíme čo potom. Ideme zo stanice Sendagaya, ktorá je hneď vedľa metra, ibaže nad zemou. Na Shinjuku je neskutočný ruch, každý deň sa tu premelie vyše 3 a pol milióna ľudí, čo ju podla Guinessovej knihy rekordov robí najrušnejšou stanicou na svete. Ako tu tak vstrebávame atmosféru a uponáhľaných japoncov začne doslova liať, čo nám na nálade zrovna nepridáva. Potom mi napadne, že by sme si teda mohli kúpiť dáždnik, tak schádzame do útrob stanice a v jednom zo stánkov sa nám podarí kúpiť typický priesvitný japonský dáždnik (príde s nami až na Slovensko!).

tokyo_2016_0074.JPG tokyo_2016_0075.JPG tokyo_2016_0078.JPG

Vraciame sa na platformu, kde sme ešte pred chvíľou zavadzali, že sa teda odvezieme naspäť a záhrady pozrieme aj za nepriazne počasia. Nastúpime však na blbý vlak, trať sa totiž po prvej zastávke rozdeľuje a my namiesto na východ ideme na juh. Na najbližšej stanici, ktorou je Harajuku teda vystúpime a nakoniec sa tento omyl ukáže ako celkom fajn, lebo Harajuku je hneď pri Takeshita street. A Takeshita street je niečo ako Obchodná v Bratislave, v prípade, že na Obchodnej by boli butiky s handrami pre adolescentov namiesto barov a palacinkárne namiesto kebabov.

tokyo_2016_0082.JPG

Exkluzívny nákup dáždnika, ktorý sme práve učinili bol zbytočný, lebo v momente, ako vyjdeme zo stanice prestane pršať. Takeshita je solídne plná a Janka obdivuje palacinkárne. Prvým dvom odolá, ale v tretej podľahne. Ktovie či to nebolo tým iPhonom, ktorý tam mali v stojane len na to, aby ukazoval, koľko treba zaplatiť.

tokyo_2016_0083.JPG tokyo_2016_0084.JPG

 japan_2016_huawei_p8lite_0031

japan_2016_huawei_p8lite_0032

Pár krokov je tejto rušnej ulice je Togo Shrine, čo je šintoistická svätyňa, zasvätená admirálovi Togovi, ktorý porazil ruskú flotilu v rusko-japonskej voje v roku 1905. Bola by škoda ju vynechať a hlavne – keď sme sem dorazili prebiehalo tu fotenie na jednej svadby. Hneď vedľa svätyne z hotela išiel sprievod inej svadby, tak sme mali štastie.

tokyo_2016_0087.JPG tokyo_2016_0088.JPG tokyo_2016_0089.JPG tokyo_2016_0091.JPG

K tým záhradám Shinjuku Gyoen, kde sme mali pôvodne dnes vlastne namierené to nie je ani tak ďaleko (nejaké 2 km), tak nebudeme šaškovať s vlakom a prestupom ale ideme tam odtiaľto peši. Hneď vedľa svätyne majú park s jazerom, kde je plno rýb a korytnačiek, pekné veru.

tokyo_2016_0094.jpg

Prejdeme zopár ulicami a približne v polovici cesty narazíme na Ramen reštauráciu, ktorú mi nedá nevyskúšať. Objednávanie funguje cez automat, ktorý je pred podnikom (v japončine bez obrázkov). Vhodím peniaze, zvolím ramen a vypadne mi žetón, ktorý dám kuchárovi. A ten spraví jedlo 🙂 Ramen je o chvíľu hotový a je super. Janke nechutí, tak je rada, že si ho nedala. Možno iný by jej chutil. Už sa nedozvieme.

tokyo_2016_0096.JPG tokyo_2016_0098.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0035

Po výdatnom obede opäť naberáme správny smer. Prechádzame okolo zastávky, kde sme dnes ráno unikali pred dažďom a prichádzame k bráne, ktorá je zatvorená. To zas nie je nejaká strašná tragédia, pôjdeme inou. Tá je kilometer odtiaľto. Prechádzame bránou a unikáme od ruchu veľkomesta. Prichádzame k takému jazeru, kde väčšina ľudí tu posedáva a pozerá na vodu a stromy, tak chvíľu pozeráme aj my. Ako sa prechádzame parkom, začína konečne vychádzať slnko.

tokyo_2016_0104.JPG tokyo_2016_0106.jpg tokyo_2016_0109.JPG tokyo_2016_0111.JPG tokyo_2016_0112.JPG tokyo_2016_0114.JPG

Prejdeme sa aj okolo ďaľších jazier až zrazu začne úradovať rozhlas, že sú už 4 hodiny a park sa o 30 minút zatvára, aby teda návštevníci opustili areál. Zdá sa to celkom skoro, ale o šiestej je už tma, tak to má logiku. Lampy som tu veľmi nevidel. Zo záhrad sa vrháme naspäť do víru veľkomesta.

tokyo_2016_0120.JPG tokyo_2016_0122.JPG

Po pár minútach chôdze sme pri Shinjuku station. Ľudí je aj pred stanicou viac ako dosť. Vybehnem si spraviť pár fotiek z nadchodu nad cestou a pomaly nám začína zapadať slnko.

tokyo_2016_0125.JPG tokyo_2016_0126.JPG tokyo_2016_0127.JPG

Neóny sa rozsvecujú a my sa vrháme do uličiek za stanicou, kde sú herne a plno reštaurácií. Pokračujeme ale ďalej, ešte kúsok a sme pri budove Tokijskej radnice, kde funguje zdarma vyhliadka. Ako tak hľadáme vchod do budovy prechádzame pod takým podchodom medzi budovami. Tu nás prekvapí niekoľko desiatok obydlí zo škatúľ, ktoré tu majú bezdomovci. Na megačistotné Japonsko niečo, s čím sa stretávame prvý a posledný krát.

tokyo_2016_0128.JPG tokyo_2016_0129.JPG tokyo_2016_0130.JPG

Konečne sa nám podarí nájsť správny vchod kade sa ide na vyhliadku, ale ťahá sa tu pekne dlhý rad. Nachvíľu si tu sadneme na kvetináč a rozmýšame či sa nám chce vôbec čakať. Dohodneme, že nechce a dáme si teda radšej Tokyo Skytree vyhliadku posledný deň. Vraciame sa do štvrte, kde sme pred chvíľou len tak prešli, že sa najeme. Sami nevieme na čo máme chuť a nakoniec si aj tak vyberieme podľa obrázku. Nakoniec skončíme v niečom, čo sa volá asi Pandora a vraj tu robia aj steaky.

tokyo_2016_0132.JPG tokyo_2016_0133.JPG tokyo_2016_0134.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0040

Na Shinjuku nám chvíľu trvá, kým nájdeme správnu linku metra (Marunouchi Line) a keď sa nám to konečne podarí, šlapeme pod zemou snáď ešte kilometer, kým prídeme na nástupište. Vezieme sa osem zastávok na Ginzu. Tá je známa ako najluxusnejšia obchodná štvrť s mnohými obchodnými centrami, butikmi, reštauráciami a kaviarňami  a patrí medzi najluxusnejšie nákupné destinácie na svete. Meter štvorcový pozemku tu má hodnotu približne 87000€. Pochopiteľne tu nič nakupovať nejdeme, tak sa tu len prejdeme.

tokyo_2016_0140.JPG tokyo_2016_0143.JPG tokyo_2016_0144.JPG tokyo_2016_0146.JPG

Pomaly nastáva čas, kedy by sme sa mohli vrátiť na izbu. Prichádzame k stanici Higashi-ginza, kde nastupujeme na metro.

tokyo_2016_0147.JPG tokyo_2016_0150.JPG

Spravíme si ale ešte jednu krátku zastávku v štvrti Akihabara, ktorá je známa hlavne ako centrum Otaku kultúry (priaznivci anime a manga) a hlavná nákupná štvrť videohier. Na uliciach tu stoja japonky v šatičkách lákajúce do obchodov a sú tu celé poschodia s takými tými vyťahovacími automatmi, ktoré niektorí jedinci berú smrteľne vážne, podľa sústredených výrazov v ich tvárach.

tokyo_2016_0153.JPG tokyo_2016_0155.JPG tokyo_2016_0159.JPG

japan_2016_huawei_p8lite_0042

tokyo_2016_0162.JPG

Zhodneme sa, že na dnes nám už stačilo (nohy nás už pekne bolia) a vraciame sa na hotel. Zastávka v supermarkete po proviant (pivo a čipsy) a na hotel prichádzame 22:45, teda po takmer 18 hodinách na nohách. Po sprche ešte objavím otvorený balkón na desiatom poschodí, kde chvíľu bojujem so sieťou, ale podarí sa mi spraviť jednu fotku. Spať ideme o polnoci.

tokyo_2016_0163.JPG