Priština & Skopje 2017

Deň 2 – Priština

20.1.2017

Na extra tvrdých posteliach sa spalo výborne, zato počasie tak výborne nevyzerá. Predpoveď o oblačnosti nevyšla a vonku máme krásnu januárovú šedivosť. V cene ubytka máme aj raňajky, ale o pol deviatej je už všetko beznádejne zjedené.

prishtina_2017_0005.jpg

Nevadí teda, najeme sa niekde vonku. Takto ráno je pešia zóna ešte úplne prázdna, ani len stánky nie sú rozložené. O kúsok ďalej ale už funguje jeden s pečenými gaštanmi, tak že si dáme pred raňajkami warm up. Tých gaštanov nám ale naloží snáď pol kila, chodiť sa s tým nedá, tak sa zložíme na námestí a skrehnutými prstami lúpeme gaštany.

prishtina_2017_0007.JPG prishtina_2017_0009.JPG prishtina_2017_0012.JPG

Namierené máme k národnej knižnici, ktorá sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch najškaredších budov. Vykračujeme si po ulici a pozriem teda mapu, že či sme už blízko a my sme to vlastne už prešli. Ani mi to tak neprišlo, ale to centrum je fakt mega malé. Zastavili sme sa rovno pri pekárni, tak si dáme na raňajky sendviče a kávu.

prishtina_2017_0014.JPG prishtina_2017_0016.JPG prishtina_2017_0019.JPG

Okolo bytoviek sa pomaly dostávame späť k nášmu cieľu. Parkovisko pred knižnicou a pedagogickou univerzitou nezaprie svoj balkánsky ráz, poloprázdne smetiaky s bordelom naokolo dotvárajú atmosféru. Ale je odtiaľto najlepší výhľad na knižnicu. Budovu v štýle juhoslávskeho brutalizmu postavili v roku 1982 podľa návrhu chorvátskeho architekta Andreja Mutnjakovića. Na 16 500 metroch štvorcových je 99 kupol rôznych veľkostí a celú budovu obopína dekoratívna oceľová sieť. Dovnútra sa dá normálne vojsť a voľne sa po verejnej časti pohybovať. Žiadni sbskári ani vrátnice ako je zvykom na Slovensku.

prishtina_2017_0022.JPG prishtina_2017_0023.JPG prishtina_2017_0027.JPG prishtina_2017_0028.JPG prishtina_2017_0033.JPG prishtina_2017_0032.jpg prishtina_2017_0040.JPG prishtina_2017_0041.JPG

Trochu sa tu zohrejeme a vraciame sa do centra. Dostávame sa k monumentu znovuzrodenia, čo je vlastne len veľký nápis v angličtine, ktorý tu umiestnili 17.2.2008, kedy Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Pôvodne bol pomaľovaný vlajkami krajín, ktoré ho uznali, ale teraz sú tu nejaké obláčiky za ostnatými drôtmi a a celé je to dosprejované. Za ním sa týči ikonická brutalistická budova Palácu mládeže a športu, ktorá potrebuje zmodernizovať rovnako akútne ako bratislavský Istropolis.

prishtina_2017_0045.JPG prishtina_2017_0046.JPG

Okolo mestského štadiónu, o ktorom sa na wikipedii píše, že v roku 2016 prešiel rekonštrukciou (ale momentálne vyzerá ako Tehelné pole pred zbúraním), si to namiereme smer pešia zóna. Potúlame sa uličkami až narazíme na malú kaviareň.

prishtina_2017_0051.JPG prishtina_2017_0055.JPG

Dáme si ďalšie výborne macchiato a ako vidím, tak tu aj varia, tak sa rovno aj naobedujeme. Perfektné kebaby, domáci chlieb a k tomu pohár vína.

prishtina_skopje_2017_huawei_p8lite_0009

Spokojní ideme obed spáliť vychádzkou nad mesto. V zasneženom mestskom parku sa sánkujú deti, venčia psy a do toho okolo nás prefrčí starší pán na bežkách. Romantika.

prishtina_2017_0057.JPG prishtina_2017_0059.JPG prishtina_2017_0060.JPG prishtina_2017_0062.JPG

Popri rozostavaných domoch so stĺpmi rovno pred oknom a podobnými architektonickými vychytávkami sa dostávame k betónovému pamätníku mučeníkov. Vedľa neho je v snehu niekoľko desiatok hrobov s čerstvými kvetmi. Výhľad fajn, ale celkovo to tu veľmi udržiavané nie je.

prishtina_2017_0063.JPG prishtina_2017_0064.JPG prishtina_2017_0067.JPG prishtina_2017_0070.JPG

Schádzame späť do mesta a uličkami sa dostávame k Cisárskej mešite z roku 1461 a Hodinovej veži, ktorej zaujímavosťou je, že hodiny v minulosti celých 31 rokov nefungovali (1971-2002). Tu už mám z chodenia v hlbšom snehu solídne premočené topánky, tak sa rozhodneme namieriť si to na izbu. Na trhu, cez ktorý prechádzame, ešte pre istotu stúpim aj do mláky.

prishtina_2017_0073.JPG prishtina_2017_0074.JPG prishtina_2017_0078.JPG

Míňame pamätník juhoslovanského bratstva a jednoty a prichádzame na izbu, kde púšťam náš elektrický radiátor na plné pecky a suším topánky. Zatiaľ čo si Janka pospí, ja si krátim čas popíjaním vína a debatovaním pri inaugurácii Trumpa v obývačke.

prishtina_2017_0080.JPG prishtina_2017_0083.JPG prishtina_2017_0085.JPG

prishtina_skopje_2017_huawei_p8lite_0012

Večer sa ešte skočíme najesť do grilu cez cestu, kde ani nevládzeme dojesť.  Ešte zastávka v Maxi Markete po kosovské Roze. Zvyšok večera sa nesie v podobnom duchu ako včera, aj keď v komornejšej atmosfére, keďže polka osadenstva išla vymetať bary. No a my vstávame skoro, tak zostávame pekne na hosteli.

prishtina_2017_0087.JPG