Taliansko 2018

Deň 2 – Pisa

18.10.2018

Ráno si pobalím veci, z okna skontrolujem počasie a nahodím letné oblečenie. Peši sa vyberiem späť smerom k stanici, dať si niekde raňajky a tiež okuknúť miesto, kde mám od dnes rezervovanú samostatnú izbu.

Vchod sa mi podarí nájsť hneď, tak aspoň viem, kde mám o druhej byť. Hneď vedľa je sympatická kaviareň, tak si sadnem na croissant a jedno americano. V týchto kaviarňach sa človek veľmi ľahko zasedí, čo sa stane aj mne.

Ale treba aj mesto pozrieť, tak sa cez Piazza Vittorio Emanuele II pomaly presúvam do centra, ktoré tvorí spleť peších ulíc s obchodmi. Ja sa vyberiem po tej hlavnej – Corso Italia. Tá je preplnená nadnárodnými obchodmi s oblečením a reťazcami rýchleho občerstvenia. Našťastie to zachraňujú bočné uličky, ktoré pôsobia o niekoľko levelov prívetivejším dojmom.

To už prichádzam k rieke Arno a po povojnovom Ponte di Mezzo prechádzam na druhú stranu. Cvaknem vymódené dôchodkyne a opäť sa strácam v uličkách. Vynorím sa pri Palazzo della Carovana z roku 1564, ktorý pôvodne slúžil ako “centrála” rytierov z Rádu sv. Štefana. Dnes je tu Scuola Normale Superiore di Pisa, podľa hodnotenia World University Ranking 2018 jedna z najlepších univerzít v Taliansku a zmestí sa aj do TOP100 v Európe.

Odtiaľto to už netrvá dlho a dostávam sa k hlavnému ťaháku mesta – Šikmej veži. Plno stánkov so suvenírmi a davy divne pokrútených ľudí dávajú jasne najavo, že som na správnom mieste ešte aj vo chvíľach, kým vežu nemám v zornom poli. Inak je to tu presne také ako som čakal, čiže miesto, kde sa netreba zdržiavať dlhšie ako je nevyhnutné. Spravím si pár povinných záberov, nechám sa zvečniť do rodinného albumu a padám preč.

Okľukou sa pomaly dostávam k rieke a ubytku. Dve preč, nikde nikto, tak volám tete a tá mi povie, že o 10 minút je tu. Čas skutočne dodrží a o pár minút mi už dáva exkurziu, ktorý kľúč je od čoho a kde je kúpeľňa. Izba má naozaj exkluzívnu polohu priamo nad najrušnejším chodníkom, čo ešte neskôr trpko oľutujem.

Tento výlet som od začiatku mal v pláne poňať veľmi “lightovo” a celková únava organizmu tento stav ešte umocnila. Dám teda sprchu a idem si pospať. Zobudím sa tradične dezorientovaný ktorý je vlastne deň a kým sa dám konečne dokopy a vyjdem do ulíc je už šero. Po pár uliciach natrafím na príjemne vyzerajúcu pizzeriu a zaparkujem to tu na večeru. Von sa dostanem už za tmy a prejdem sa ešte raz k šikmej veži, kde je teraz totálne mŕtvo. Príjemná zmena. V potravinách kúpim dve pivá a vraciam sa na izbu, kde ich stiahnem pri telke.