Jordánsko 2016

Deň 2 – Petra & Wadi Rum

18.11.2016

Raňajky v hoteli sme si nedali, lebo platiť za dvoch takmer ako za ďalšiu noc sa nám fakt nechce. Nemáme sa teda čím zdržovať a po rýchlom zbalení odchádzame. Zisťujem, že Sygic tu má celkom medzery, zato v MAPS.ME je takmer všetko, tak si nájdem vstup do Petry a o chvíľu už prechádzame jeden kruháč za druhým. Všetky reštaurácie cestou sú však ešte zatvorené. Stojíme pri pár potravinách, ale nič raňajkové nemajú.

petra_2016_0009.jpg

toyota yaris sedan aqaba jordan avis

petra_2016_0012.JPG petra_2016_0014.jpg

Nakoniec teda prichádzame do cieľa a tu to vyzerá celkom nádejne, pár reštaurácií vyzerá byť otvorených, ale nikde nikto. Nakoniec sa nám podarí v jednej dať si teplé raňajky – falafel s hranolkami.

falafel petra jordan

Hneď vedľa je obchod so suvenírmi, tak kúpime domov nejaké magnetky a máme pokoj. Pri vstupe nám naskenujú Jordan Passy a môžeme ísť. Inak len samotný vstup do Petry sa pohybuje v rozmezí 50 – 90 JOD podľa oficiálneho webu, tak ani v prípade víz zdarma, to nie je nejaká markantná úspora oproti Jordan Passu, hlavne keď ide človek aj inde, napr. do Wadi Rum. Hneď za bránou sú otravné deti s pohľadnicami a “prevádzači”, ktorí sa ľudí snažia nalákať, že ich k pokladnici odvezú na koni alebo v kočiari. Taktika je samozrejme, že to je v cene lístka, ale nakoniec si každý vypýta sprepitné (obvykle 3-5 JOD). Deti vám pohľadnice kľudne nasilu narvú do tašky, chvíľu sa tvária, že to bolo free a potom o 20 metrov dobehnú, že radi za to prijmú akýkoľvek dar. Toto sa mi na Jordánsku vyslovene hnusilo, 80-90% ľudí je skazených turizmom a chce vám niečo nanútiť alebo vás osrať s cenou.

petra_2016_0018.JPG petra_2016_0020.JPG petra_2016_0022.JPG

Z otvorenej cesty sa postupne dostávame na chodník pomedzi skaly a po dvoch kilometroch sa medzi skalami začne ukazovať hlavný ťahák celej Petry – Al-Khazneh, prezývaný aj pokladnica. Kláštor vysekaný do skaly už v prvom storočí je so svojou výškou 45 metrov naozaj impozantný. Samozrejme je tu aj najvyššia koncentrácia ľudí, bufet s dieslovým generátorom, ťavy na vozenie a ďalšie dojem znepríjemňujúce okolnosti. Zahraničných turistov je tu celkom dosť, neviem prečo sa všetci majú potrebu fotiť sa práve s nami.

petra_2016_0025.JPG

jordan_2016_huawei_p8_lite0019

petra_2016_0037.JPG petra_2016_0038.jpg petra_2016_0042.JPG petra_2016_0046.JPG petra_2016_0048.JPG

Komplex Petry je fakt obrovský a keby chcel človek všetko vidieť v pohodovom tempe, tak tie dva dni sú ideálne. My sa od pokladnice vydávame trochu ďalej a ešte pred divadlom sa vrhneme do kopcov. Vyšlapeme si to až úplne hore na vrchol, kde je malá “kaviareň”, ak sa to tak dá nazvať, kde nikto nie je a ešte o kúsok vyššie na kopci je parádny výhľad na všetky strany. Odtiaľto sa to dá obísť okolo kopca dozadu pod ďalší kláštor, ale je to tak na hodinu, navyše cestou asi ani nič zaujímavé nie je.

petra_2016_0051.JPG petra_2016_0053.JPG petra_2016_0055.JPG petra_2016_0056.jpg petra_2016_0059.JPG

jordan_2016_huawei_p8_lite0037

 petra_2016_0060.JPG

Popozeráme teda výhľady a rovnakou cestou schádzame dole. Tu ešte navštívime divadlo a pomotáme sa okolo hrobiek. Ani sa to nezdá, ale sme tu už vyše 3 a pol hodiny. V jednom z obchodov tu kupujem paradoxne najlacnejšiu vodu a pomaly sa vraciame naspať. Pri pokladnici sa ešte na chvíľu zastavíme, oproti doobediu je tu asi tak 10 krát menej ľudí.

petra_2016_0066.JPG petra_2016_0069.JPG petra_2016_0072.JPG petra_2016_0074.JPG

 jordan_2016_huawei_p8_lite0053

Cestou späť sa nás zas pokúšajú zlomiť páni s koňmi “zadarmo”. Ako prichádzame k autu, tak slnko je už pekne nízko. To je nevýhoda ísť takto v novembri, síce nie sú také horúčavy, ale je skoro tma. Aj by sme si dali obed, ale poviem si, že určite niečo bude cestou, tak odchádzame. Na chvíľu sa ešte zastavíme nad mestom. Je tu taký park pre deti, jedna rodinka tu griluje a je tu pekný výhľad.

petra_2016_0086.JPG petra_2016_0089.JPG

Všimnem si, že volal dakto z kempu vo Wadi Rum, kde dnes spíme. Kempy sú v púšti a z poslednej dediny je nutné dohodnúť si odvoz na 4×4. Volám teda späť s tým, že približne o hodinu a pol až dve sme tam. Z cesty do Petry som si pamätal, že pri ceste bolo niečo, čo vyzeralo ako reštaurácie, ale ako teraz ideme okolo, tak sú to obyčajné malé potraviny. Nepoteší.

jordan_2016_huawei_p8_lite0067

K odbočke na Wadi Rum prichádzame už za šera. Po pár kilometroch míňame malú vlakovú stanicu, je tam odstavený aj parný rušeň, tak to otočíme a ideme sa pozrieť. Vlak vyzerá byť funkčný, žiadna pamiatka a nikde nikto. Tlačí nás však čas, tak sa dohodneme, že sa tu zastavíme ešte zajtra cez deň a pokračujeme.

wadi_rum_2016_0001.jpg

O chvíľku prichádzame k Visitor Centre, kde sa oficiálne platí vstupné. Cestu nám zatarasia asi štyria akože predajcovia, že treba ísť k pokladni, tak odparkujem auto a idem. Tu sa nás snažia obrať o 5 JOD na osobu. Že tu je nejaká špeciálna vstupná taxa za vstup, tak mu teda dávam 10 JOD. Za to mi strčí do ruky nejaké dva prospekty a potom si vlastne uvedomím akú blbosť som spravil, tak vravím, že máme Jordan Pass. Samozrejme výmysly, že ten tu neplatí, ze potrebujem ten v hodnote 75 JOD (máme najlacnejší za 70 JOD) aby to platilo, že mu mám ukázať, kde je napísané, že to platí na Wadi Rum a podobné bláboly. Jediný rozdiel pritom v tých dvoch je, že prvý má vstup do Petry na jeden deň a druhý na dva. Toto nemá význam, začínam byť už fakt nervózny a chcem svojich 10 JOD späť. Vidia, že to nikam nevedie a bez peňazí neodídem, tak mi ich s nevôľou dáva naspäť a berie mi prospekty.

Do dediny dorazíme už za úplnej tmy. Podarí sa nám spojiť s Yusufom aj nájsť parkovisko. Tu zas začína, či chceme večeru za 15 JOD na osobu, Jeep tour a podobne. Večera za 40€ pre dvoch je pekne prestrelená, ale už bohužiaľ nemáme na výber. Jedli sme naposledy asi o deviatej a iná možnosť už nebude. Tak hovoríme, že teda chceme, nech s tým počítajú. Odvoz zdarma sa konal medzi 15:00 – 17:00. Práve je 17:21, tak že to nás bude stáť ďalších 10 JOD. Paráda. Jazda tmavou púšťou do kempu trvá asi 15 minút. Po príchode dostaneme stan číslo 9 a krátke inštrukcie, kde je kúpeľňa a WC a kedy a kde bude večera.

wadi_rum_2016_0011.JPG

Stany a sociálne zariadenia sú dole po obrovskou skalou, ktorú ale teraz príliš nevidno a veľký spoločenský stan hore kopcom asi o 100 metrov ďalej. Zbavíme sa ruksakov a ideme sa “socializovať”. Pár minút nato ako prídeme, už sme všetci zvolaní pred stan, kde vysvetľujú ako pripravovali jedlo. To je ešte zahrabané v zemi, kde sa “dokončuje” a pred nami ten hrniec či čo to je s kuracím mäsom vyhrabú.

wadi_rum_2016_0005.JPG wadi_rum_2016_0003.JPG

Mäsko zoberú dnu na stôl, kde sú k nemu prichystané prílohy – ryža, chlieb, šaláty a podobne. Tak sa konečne najeme. Po jedle nás naženú von, kde založia oheň, ponalievajú čaj a hrajú tu na hudobné nástroje.

wadi_rum_2016_0006.JPG wadi_rum_2016_0007.JPG wadi_rum_2016_0008.JPG wadi_rum_2016_0009.JPG

Celé to je také príliš organizované, až mi to je cudzie. Pomedzi to sa nenásilne snažia krátkymi rozhovormi zistiť kto má aké plány a prípadne ho zlomiť na ďalší platený program. Zhodou náhod sedia vedľa nás dvaja česi, tak si pokecáme. My by sme si nejakú tu jeep tour aj dali, ale tie ceny sú fakt šialené, za 2 hodiny chcú 35 JOD (47€) na osobu a za 3 hodiny 50 JOD (67€). Blbé je to, že tu fakt nie je príliš čo robiť, tak ešte nejakú hodinu posedíme, popozeráme hviezdy a potom sa už len ideme umyť a ideme spať.