Paríž 2017

Deň 2 – Paríž

18.3.2017

Ranný pohľad z okna potvrdzuje, že počasie nám priať nebude. Na raňajky do seba hodím foccaciu zo včera a pred ôsmou už vyrážame. Ulice sú ešte zaspaté, skoro nikde nikoho až na magora na skútri, ktorý skoro sestru zrazí na chodníku.

Vchádzame do metra a vláčik kupodivu prichádza celkom plný. Prestupy eliminujeme na jeden, takže sa vezieme až na stanicu Palais Royal – Musée du Louvre, ktorú otvorili už v roku 1900. Odtiaľ pokračujeme žltou linkou 1 do štvrti La Défense.

Zatiahnutá obloha pridáva na sterilnom dojme tejto najmodernejšej parížskej štvrte. Dominantou je určite La Grande Arche, moderná interpretácia víťazného oblúku postavená v ose s Champs-Élysées a pôvodným víťazným oblúkom.

Začína jemne popŕchať, tak sa posúvame ďalej. Popod sídlo banky Société Générale prichádzame ku križovatke, kde sa pred nami už vynára sídlisko Tours Aillaud. 18 zvláštnych, rôzne vysokých budov tu postavili v roku 1977 a dokopy tak vzniklo 1607 nových netradičných bytov.

 

Pomotáme sa po sídlisku a vraciame sa späť na námestie, kde si dávame kávu a croissant na posilnenie. Zakúpené metro lístky nám tu už neplatia (sme v zóne 3), ale práve vchádzajú cyklisti cez bočnú bránu, tak sa prešmykneme. Vlakom sa vezieme k víťaznému oblúku, kde je milión turistov.

Po Avenue Kléber sa vyberáme k Eiffelovke, ale približne v dvoch tretinách cesty nás chytí dážď, tak tých pár minút využijeme na nákup v potravinách.

Za zákrutou už prichádzame na Trocadéro, ktoré je celé zahradené kvóli návšteve Williama s Kate, ale namiesto nich sa tu na umelej tráve pod dohľadom policajtov hrajú deti futbal. No aspoň, že pršať prestalo. K Eiffelovke to teda musíme obísť bokom, kde na chodníku na dôverčivých turistov skúšajú triky s loptičkou a škatuľkami. Tu už je koncentrácia turistov a afrických predajcov enormná, ale nejak nás nikto neotravuje, čo je plus. Mínusom rozhodne je provizórny plot, ktorý pravdepodobne čoskoro nahradí sklenený nepriestrelný. Takže už žiadne chodenie popod vežu bez lístka a bez kontroly ako bolo zvykom celé desaťročia. Prejdeme sa parkom a v dostatočnej vzdialenosti si spravím pár povinných záberov.

Odtiaľto sa po Avenue de la Motte-Picquet dostávame k múzeu armády, ktorého priečelie je pre rekonštrukciu zakryté ako sa patrí plachtou so znázornením budovy a nie reklamou na stavebnú firmu. Cez invalidovňu sa dostávame na most Alexandra III., kde míňame už druhý fotiaci sa svadobný pár, aj keď tento ženích zrovna príliš nadšene nevyzerá. Tu nás už začína trápiť hlad, tak popri paláci len tak prefrčíme a rozhodneme sa metrom odviezť k stanici Saint-Lazare, kde je vyššia pravdepodobnosť cenovo dostupných možností sa naobedovať.

Nakoniec to zapichneme v belgickom reťazci rýchleho občerstvenia. Lepšie ako klincom do oka. S plnými žalúdkami nezdravého jedla sa opäť ponárame do metra a s prestupom sa dostávame na Chatelet. Odtiaľto je to už kúsok ku katedrále Notre Dame. Z metra sa dostávame do nákupného centra, kde pri vchode všetkým pozerajú tašky a prechádzajú ich detektorom. Pred katedrálou opäť masy, ale žiaden Quasimodo.

Rezneme si to popri zeleno-hnedej Seine a stánkami až na Pont Neuf. Ten zdieľa rovnaký názvový paradox s bratislavským Novým mostom (a nikto ma neprinúti ho volať most SNP), t.j. je najstarším mostom v meste. V strednej časti je na zábradlí plno zámkov a obšmietajú sa tu aj instantní pouliční dodávatelia tejto večnej lásky. Na blbinách si nezakladám, tak pokračujeme ďalej.

Míňame most umenia (Pont des Arts) pre peších s pekným výhľadom na francúzsky inštitút a pomaly už prichádzame k Louvru. Námestiu dominuje svetoznáma a kontroverzná sklenená pyramída od architekta Ieoh Ming Peia na objednávku vtedajšieho prezidenta Francúzska Françoisa Mitterranda. Jej výstavbu sprevádzalo kritizovanie, od takých tých typických názorov, že je príliš moderná a nehodí sa ku klasickému renesančnému štýlu Louvru, cez obviňovanie Mitterranda z megalomanstva a označovania pyramídy za egyptský symbol smrti, až po nálepkovanie čínsko-amerického architekta za “málo francúzskeho” a šírenie bludov, ako že sklenených tabúľ je presne 666. Podľa mňa tu pyramída tvorí pekný kontrast k budovám okolo nej a asi sa s ňou už každý aj tak zmieril.

Pokračujeme na jedno z kráľovských námesti – Place Vendôme. Tomu dominuje Colonne Vendôme, bronzový triumfálny stĺp cisára Napoleona I. postavený podľa vzoru víťazného stĺpa cisára Trajána v Ríme.

Tu dostávame chuť na kávu, ale ako si tak ideme smerom na Place de la Concorde, tak cestou len samé butiky s košelami štýlu Dan Nekonečný a trojcifernými sumami. Na námestí pozriem do mapy, Gare Saint-Lazare slabý kilometer a pol. Tak keď teda cestou nič nenájdeme, zapichneme to tam na kávu do nejakého fast foodu. Cestou pozerám cenníky kaviarní, ale 9€ za cappucino s výhľadom na obyčajnú ulicu fakt nie som ochotný dať, tak skončíme v podzemí McDonaldu. Parížske barbarstvo.

Z podzemia vychádzame už do tmy a uličkami prechádzami k jednému z posledných dnešných highlightov. Tým je budova svetoznámeho kabaretu Moulin Rouge.

Poprepletáme sa pomedzi selfie tyčky a namierime si to do Carrefouru, ktorý je neďaleko po provinat na Trocadéro, kde ukončíme našu dnešnú púť. V regáloch sa mi podarí nájsť jedno solídne šrobovacie ružové, dokonca francúzske. Pri pokladni ešte zoberiem tradičné čipsy, ktoré nesmú chýbať a môžeme vyraziť. V turnikete metra označujeme naše predposledné lístky a metrom sa vezieme až na vyhliadku. Vyjdeme z podzemia a pozerám, že plot aj fízli sú už preč. Ako sa spoza budovy objaví nasvietená Eiffelovka, tak sa aj dostaví ten wow efekt, takto večer to odtiaľto vyzerá fakt monumentálne. Vychutnáme si výhľad, porobím si pár fotiek a zídeme dole do parku.

Na lavičke otvoríme víno & čipsy a presne ako odbije deviata hodina, celá veža začne na 5 minút blikať. Pekné ukončenie dňa.

Začína sa dvíhať vietor a byť celkom chladno, tak to po pol fľaši balíme a rozhodneme sa vrátiť na izbu. Tu z mne doteraz neznámych dôvodov volíme namiesto krátkej cesty s dvoma prestupmi tú s jedným, čo sa neskôr ukáže ako vyhliadková jazda metrom, lebo najprv ideme 15 staníc na Place d’Italie a odtiaľ ďalších 21. Hlúpa unavená hlava, čo dodať. Po celom dni a cca 20 nachodených kilometroch sme konečne na izbe.