Odesa 2018

Deň 2 – Odesa

6.7.2018

Zobúdzať sa po ceste vlakom v inom meste má vždy svoje čaro. Tentokrát obzvlášť, keďže do Odesy prichádzam po 10. rokoch a takmer na deň presne. Ubytovať sa môžme o tretej, dovtedy sa teda zbavujeme ruksakov v úschovni.

Podchodom prejdeme na druhú stranu cesty a onedlho sa pred nami vynorí dom odborových zväzov, kde pri nepokojoch v roku 2014 uhorelo 42 ľudí a ďalší šiesti umreli pri potyčkách v daný deň. Dnes ich tu pripomínajú už iba vyblednuté A4ky nalepené na plote a zoznam mien.

Lavičky obklopujúce námestie okupujú pre zmenu zasa pochybné existencie, tak sa posúvame ďalej s cieľom niekde sa naraňajkovať. Míňame už teraz ráno rušné predstaničné “námestie” (predsalen je pracovný deň) a o dve ulice ďalej narazíme na hipsterčinu s názvom Kompot, kde robia raňajky a necháme sa nalákať na peknú terasu.

Z raňajkového menu si nejak neviem vybrať, ale tak nakoniec zvolím niečo s názvom špenátový piroh a čakám teda poriadne mastný piroh plnený špenátom. Janka staví na istotu v podobe croissantu. Na moje sklamanie dostávam niečo, čo vyzerá ako zdravý koláč a čo by väčšina ľudí asi samozrejme ocenila (veď nakoniec to nebolo zlé), len keďže vekom získavam čoraz väčšiu averziu voči vajciam (a vareným zemiakom (ale to sem nepatrí)), tak ma toto najdôležitejšie jedlo dňa viac konsternuje ako uspokojí (lebo to vajce je tam cítiť až príliš :)). Inak vajce bolo aj v croissante a mám pocit, že v každom ďalšom jedle, jednoducho mám smolu. No ale stačilo o jedle.

Z kompotu sa popri trhu Privoz, najmä jeho kvetinovú časť dostávame späť ku stanici, opäť míňame dom odborových zväzov až pomaly prichádzame k lanovke, ktorá o tri roky oslávi pol storočnicu. Za západniarskych 60 hrivien na osobu (2€) si ale vychutnáme krásne výhľady na Čierne more objavujúce sa postupne spomedzi stromov.

Na pláži to pomaly začína žiť, tiež sme si mohli zobrať ruksaky sem a okúpať sa. Takto nám len zostáva odparkovať to v bufete a objednať dvoch čapovaných fešákov.

Po druhom pive Žiguli to balíme a rovnako buržoáznym spôsobom sa vyvezieme “hore”. Z úschovne, kde je asi 50 stupňov berieme ruksaky a už aj žhavím Uber. Onedlho nás už Polo vezie do náručia Hostela Orpheus, ktorý sa veľmi príjemne nachádza v pešej vzdialenosti od všetkého podstatného. Check in promptný a na také prežitky ako city tax sa tu nikto nehrá. Dostávame luxusne veľkú izbu obloženú drevom, už mi tu chýba iba sekretár s koňakom Tavrija.

Dáme sa dokopy, zoberieme nevyhnutné veci na plážové polihovanie a vyrážame. Poslednú zastávku pred relaxom si spravíme v bistre o tri ulice ďalej, kde dáme baraní a teľací šašlik.

Posilnení sa necháme opäť prekvapivo ďalším uberom odviezť k pláži Čkalovsky. Drevenými schodmi zostúpime až na úroveň mora a nájdení si voľného placu trávime zvyšok dňa tu.

Večer strávime v centre najprv hľadaním funkčného bankomatu (ako bonus nájdeme taký, ktorého interface má dijazn, ktorý ako keby z oka vypadol hre Dangerous Dave In the Haunted Mansion) a následne rozhodovaním sa, kde sa ísť najesť.

Nakoniec skončíme na burgri v Burgmane, kde popozeráme triumf Belgicka nad Brazíliou, ktorý oslávime pohárom ružového.

Napráskaní sa odkotúľame rušnými ulicami popri luxusne sa tváriach podnikoch až k Potemkinovym schodom, kde nie je núdza o pojazdné kaviarne. Popozeráme výhľad na morský terminál a dominantný Hotel Odesa a spod schodov sa necháme odviezť na izbu.