28.4.2012
Zobúdzame sa okolo pol desiatej. Nasleduje povinná jazda sprcha – raňajky – káva a vyrážame do mesta.
Prvé kroky vedú k autu, či si predsa len nenájdem papuču alebo pokutu, ale našťastie nikde nič. Akurát nás zastavila jedna staršia pani, keď nás videla pri aute a pýtala sa či je naše. Hovoríme, že áno. “Aké zlatučké, také by som chcela,” vraví nám.
Hneď odtiaľ ideme hľadať zmenáreň. Netreba veľa námahy, nachádzame ju o dve ulice ďalej a mením eurá na dináre.
Nemáme žiaden extra plán, tak sa vyberáme na námestie a odtiaľ uličkami centra smerom k Dunaju.
Cestou prechádzame cez pekný Dunavski Park, až prichádzame k Varadinskemu mostu.
Tu v podstate Novi Sad končí a na druhej strane už je mesto Petrovaradin s rovnomennou pevnosťou z roku 1692. Tam aj naše kroky vedú.
Na to, že je iba apríl je pekne horúco a čo môže byť v tejto situácií lepšie ako vychladené pivo? V malých potravinách pod pevnosťou si ich zopár zadovážime.
Výjdeme pár schodov, a ešte pred vstupom do pevnosti s malým trávnatým oblúkom s pekným výhľadom na mesto, si na nejaký čas sadneme a popíjame.
Keď už nie je čo piť, je to neklamný znak toho, že treba ísť. Vchádzame teda do pevnosti k veži s veľkými hodinami, ktoré majú ručičky naopak. Minútová je malá a hodinová veľká. Vraj kvôli tomu, aby lodníci plaviaci sa okolo videli koľko je hodín, minúty ich predsa nezaujímajú.
Pozrieme si areál a opúšťame ho opačnou stranou cez kľukatú cestu.
Onedlho sme už dole pod pevnosťou. Druhý most je ale celkom ďaleko, navyše to nevyzerá, že by malo byť cestou niečo zaujímavé, tak meníme plán a rozhodneme sa vrátiť na druhú stranu rieky tým istým. Cestou natrafíme na kovový stôl s dvoma stoličkami, ktorý musíme vyskúšať a spravíme si tu vlastne aj malú prestávku.
Na druhej strane Dunaja sa vyberáme náhodnou cestou, kam nás nohy zavedú. Dostávame sa na ulicu Maksima Gorkog, ktorá nás privedie až k nákupnému centru New Media World.
Vnútri to vyzerá na štýl ako tržnica na Trnavskom mýte v Bratislave, samozrejme mimo všetkých tých stánkov s jedlom a zašitých nalievarní a je to celkovo rozľahlejšie.
Už cestou na nás prišiel hlad a ešte sme neobedovali, tak hľadáme čo a kde zjesť. Prejdeme okolo centra a futbalového štadióna a nachádzame sa opäť na ulici Maksima Gorkoga, ale je tu veľké parkovisko vytvárajúce dojem námestia a celkom rušno, zopár stánkov tu a tam. Vyzerá to, že tam majú celkom dobré pljeskavice a spol., tak si dačo podľa obrázka vyberáme a celkom dlho čakáme kým to spravia. Keď sa konečne dočkáme, tak sa zázrakom uvoľní jeden plastový stôl pod slnečníkom, čo viac si priať? Najedení sa po ulici Vase Stajica presúvame smerom do centra.
Pódium na námestí už slúži svojmu účelu a ozývajú sa z neho najrôznejšie politické slogany za búrlivého skandovania davu.
Ideme si na chvíľu oddýchnuť na izbu, kde pokračujem v sledovaní cez okno. Podvečer sa vyberáme objavovať mesto opäť iným smerom.
Prichádzame na ulicu Narodnich heroja a pokračujeme po nej až na Laze Kostiča, kde zabáčame a v bistre si kupujeme nejaké bureky a v potravinách nealko.
Prichádzame na bulevar Oslobodenja a okolo už zavretého trhu pokračujeme ďalej.
Ideme bočnými ulicami v približnom polkruhu, tak aby sme vyšli niekde blízko centra.
Dostávame sa k synagóge, ktorú si obídeme a znova sa nachádzame na ulici Narodnich heroja.
Je tu príjemný rockový bar s terasou, kde si sadáme a objednávame vychladené pivá. Sedíme tu až do tmy a po nejakých 3 pivách sa pomalý poberáme.
V okolí synagógy si ešte spravím pár nočných záberov a v bufete hneď vedľa večeriame opäť nejaké srbské burgery.
V potravinách si kupujeme ešte zopár pív a neďaleko nášho ubytovania je malé námestie, ktoré je plné chlastajúcich mladých, tak sa decentne s pivom pripájame.
