16.9.2023
Ráno sa budím skoro, ale lenivosť mi nedovolí opustiť posteľ pred ôsmou. To už ale začne úradovať hlad a to je v mojom prípade veru mocný pán. Prejdem sa tak do najbližšieho Studenacu, kde zoberiem dva bureky a instantnú kávu a s výslužkou sa vraciam na izbu. Pri raňajkách nám nad hlavami zahučí 767 United z New Yorku, jeden z hlavných dôvodov prečo je v uličkách tak často počuť afektovanú americkú angličtinu.
Z izby sa nakoniec vyteperíme až pred jedenástou, ale program je vágny, tak nás nemá čo mrzieť. Počasie je dnes ako z katalógu, na oblohe ani obláčika, more má tu najmodrejšiu farbu aká existuje a hlavne ovzdušie nie je taká sauna ako včera. A to sa počíta.
Toto pimpnuté počasie nás teda doslova prinúti aspoň trochu opäť povymetať miesta, ktoré sme navštívili už včera, lebo presne ako som čakal, dojem je hneď úplne iný. Samozrejme lepší. Keď už v prístave je voda čistá ako krištáľ, je to neklamný znak toho, že sme zvolili správnu dedinu.
V každom prípade si o pár fotiek neskôr dávame 180 stupňovú otočku a namierime si to na detskú pláž, ktorú sme boli omrknúť včera, nech si teda aj neplavci ako Janka môžu užiť more vďaka pozvoľnému vstupu. Tých pár sto metrov nám nakoniec trvá o niečo dlhšie, fotogenické výhľady sú tu však každých pár metrov.
Tento pomalý presun nás nakoniec možno stál miesto pri vode. V cieli nás totiž čaká nepríjemné prekvapenie. Všetky miesta v prvom rade sú beznádejne obsadené a v druhom sú voľné iba dve – naľavo a napravo od decka s plienkou. Ktovie prečo. Tretí rad je už takmer rovno na chodníku a aby mi niekto chodil pár centimetrov od hlavy, navyše bez žiadneho cenového zvýhodnenia, to asi nepude. K tomuto záveru však dospejeme až po nejakých desiatich minútach bezprizorného chodenia hore dole a rozhodovania čo teda budeme robiť. Nakoniec sa teda zložíme na boku pláže pri móle a tu strávime kúpaním, skákaním do vody a pasívnym opaľovaním takmer dve hodiny.
Pred druhou len spravíme tri kotrmelce do reštaurácie, resp. bistra Žal hneď vedľa. Naordinujeme si Lignji na žaru a Lignji prženi a k tomu liter vína a hneď je svet krajší.
Po tomto ležérnom obede sa presúvame na koniec pláže, kde si namiesto kúpania pospím. Naspäť do reality sa vraciam okolo pol šiestej a keď o pár minút prídem k sebe zavelím na ústup do prístavu.
Tu sa ešte zastavíme v Studenaci a na pláži vedľa vodnopólového ihriska pokračujeme v chillovaní až do západu slnka. Ten je oproti tomu včerajšiemu len takým čajovým odvarom a keď na Cavtat padne tma dvíhame kotvy. Návrat na ubytko hore kopcom ma síce na chvíľu preberie, ale po sprche ma definitívne zlomí a spím až do rána.
