28.7.2009
Nastupujeme na metro a vezieme sa až na zástavku Lotto Fiera. Pýtame sa miestnych chalanov, ktorým smerom ísť. Vydávame sa po Viale Federico Caprilli a po nejakých desiatich minútach sa pred nami zjaví štadión.
V jeho okolí sa poneviera zopár turistov, ktorí hľadajú vchod tak ich sledujeme. Štadión treba obísť na druhú stranu pred konečnú električiek. Zuzke sa na prehliadku nechce, tak ma zostáva čakať pred štadiónom. Ja sa zatiaľ ponevieram zopár minút v múzeu, kým prehliadka nezačne.
Zhromaždíme sa pred vchodom a dostávame nejaké pokyny. Presúvame sa na tribúnu, kde strávime asi 10 minút, zatiaľ čo sprievodkyňa rozpráva.
Pozrieme sa ešte do šatne Interu a AC. V každej sme zopár minút a sprievodkyňa opäť rozpráva nejaké zaujímavosti (aj keď zjavne neaktuálne, keď v šatni AC ukazuje, na ktorej sedačke sedáva Ševčenko, ktorý už pár sezón v AC nie je).
Vraciam sa za Zuzkou a opúšťame štadión. Pred štadiónom nastupujeme do električky a u vodiča zisťujeme, či náš celodenný lístok platí aj na električky. Vraj áno, tak si sadáme.
Vystupujeme naslepo niekde v meste a zdravíme sa s vodičom električky. Ukázalo sa, že sme vystúpili pri kostole Santa Maria delle Grazie.
Vydávame sa ulicami nájsť najbližšiu zástavku metra. Prichádzame tam, kde sme včera už boli, teda ku Castello Sforzesco.
Nastupujeme do metra a vezieme sa na Corso Buenos Aires.
Začíname byť hladní a prejedení jedla z fast foodov, tak zapadneme do neďalekej indickej reštaurácie. Po výbornom jedle sa motáme ulicami neďaleko Corso Buenos Aires až natrafíme na supermarket a konečne si nakúpime nejaké pivo.
K tomu dva tuniakové šaláty a sushi. Do hotela prichádzame niečo pred siedmou. Po pár pivách sa ideme večer prejsť, ale vzhľadom nato, že sme unavení, prechádzka nemá dlhé trvanie, vraciame sa späť a ideme spať.