Kazachstan 2018

Deň 2 – Kyjev

4.5.2018

Včera som zabudol zatiahnuť závesy, tak ma svetlo budí už pred šiestou. Spánok je ale silnejší, tak po zatemnení pokračujem v hladine alfa až do ôsmej. Kým sa osprchujeme a dáme dokopy je desať. Ruksaky nechávame na recepcii, teda skôr v špeciálnej detašovanej miestnosti, ktorú majú na starosť sekuriťáci a batožinu odovzdávajú len proti pasu a odchádzame na zastávku metra Livoberezhna (Лівобережна) hneď vedľa hotela.

Vezieme sa dve zastávky na Chernihivska (Чернiгiвська) a tu už to je tá pravá Ukrajina – stánky so všetkým možným, otrieskané autobusy a električky a v pozadí nová zástavba. Do toho ruch, plno ľudí, ktorí sa niekam ponáhľajú a ranný smog tvoria neopakovateľnú atmosféru okamžiku. Do Prospektu sa vyberáme peši, nie je to až tak ďaleko. Cestou si uvedomím, že riadne pripeká a som rád, keď sa konečne ocitneme v klimatizovanom chráme konzumu.

Optiku nájdeme hneď, robia na počkanie, tak už zostáva len vybrať rám. Po vyše hodine tortúry máme dvoch finalistov, tak aby sa to už zbytočne nenaťahovalo ako guma v trenkách berieme oba. Ešte vybrať sklá (volíme nemecké do drahšieho rámu a kórejské do lacnejšieho) a môžeme sa ísť konečne najesť.

McDonaldy a KFC, ktoré tu majú svoje pobočky odmietame, tak sa vraciame k zastávke metra, kde sa usadíme na príjemnej terase a naobjednávame kávu, pivo, vodu a jedlo. Tak som sa na ten šašlik tešil…a objednal som si omylom ten z kuracích sŕdc 🙁

Po pravde, nie je veľa jedál, ktoré by som nejedol, ale toto a pečeň medzi ne rozhodne patria. Ale tak zjem aspoň 5 krvných púmp, aby sa nepovedalo. Šašlik dám nakoniec zabaliť a cestou k obchoďáku do nechám v tráve pre pouličných psov. Snáď si ma niekto nepomýlil s travičom. V optike už je všetko pripravené, vyplatíme škule a opäť smer metro. Vezieme sa tri zastávky do Hidroparku, kde sme ešte neboli, tak by sa ho už patrilo konečne pozrieť.

Z mosta je pekný výhľad na pieskové pláže, aj keď tá voda zas nevyzerá až tak lákavo. Hneď za plážou sa nachádza legendárna outdoor posilňovňa Kachalka, ktorá je dielom poľského gymnastu Kasmira Jagelskeho a Juriho Kuka zo 70-tych rokov a unikátna tým, že väčšina vybavenia je vyrobená zo železného odpadu – starých strojov a automobilových súčiastok. Trochu sa ešte pomotáme po ostrove a vraciame sa k zastávke metra.

Tu doplním v okienku energiu “malou” shawarmou (neviem si predstaviť ako vyzerá veľká) a o kúsok ďalej ešte dáme v tieni slnečníka po jednom čapovanom. Čas sa pomaly kráti, tak sa vraciame do hotela vyzdvihnúť ruksaky.

Z novembra si pamätáme, že pri vchode do hotelovej reštaurácie boli slušné záchody. Síce majú pri dverách číselný kód, ale asi iba na odradenie nepriebojných, alebo je to tam evidentne iba na okrasu. Ako novinka sa na WC nachádza pohodlné kreslo, pre prípad, že by ste si medzi cestou z WC k umývadlu potrebovali oddýchnuť alebo načerpať nové sily po dlhšej návšteve toalety.

Na Ukrajine sa dá správať trochu buržujsky, tak spred hotela volám na 30 kilometrov vzdialené medzinárodne letisko Boryspiľ opäť UBER. O pár minút už nastupujeme do modrej Nexie, len škoda, že klíma nefungovala. Onedlho už uháňame po širokom Prospekte Mikoly Bažana a mesto nechávame za sebou. Ani som si poriadne nepozrel, na ktorý terminál máme ísť ale ujo uberista to trafil správne. Zvyšný čas na letisku zabíjame pollitrom Ľvivského v mojom prípade a kávou v tom Jankinom. Potom už len hladký prechod kontrolami a pomaly už aj boarding.

Po vzlete som už začal netrpezlivo obzerať menu, ale bol som príjemne prekvapený, že v cene bolo aj jedlo, no full servis od ukrajincov. Tradične sa mi nedarí spať, aspoň že ten prelet nad vysvieteným Baku stál zato.

Po 5 a pol hodinách konečne pristávame v Almaty. Sú 4 hodiny ráno a aby sme sa nemuseli trepať do mesta, strategicky som objednal Hostel Airport hneď vedľa terminálu, kde dospíme časový posun.

Po bezproblémovej pasovej kontrole si v príletovej hale, kde je niekoľko malých potravín kupujeme vodu a samsu na zahnanie hladu. V obchode ešte zakúpim miestnu SIM s 3GB dát a vyberáme sa k hostelu. Izba vybavením ani prevedením “detailov” nenadchne, ale zas na prespanie to nie je zlé, hlavne poloha je luxusná.

Na druhú stranu aspoň závesy na okná by sa hodili, keďže WC a kúpeľňa sú vonku v inej “búdke” presne oproti našej “izbe”. Ale tak na svoj účel to poslúži a to je podstatné. Recepčného ešte pootravujem s aktiváciou SIM a ako sa rozvidnieva konečne zaľahneme.