10.11.2013
Ráno sa budíme niečo okolo ôsmej. Po rannej hygiene nasledujú raňajky, ktoré máme v cene. Hotel nie je najmenší a zrovna ani prázdny, tak jedáleň pre všetkých návštevníkov nestíha. Preto najprv musíme počkať, kým sa vôbec uvoľní miesto pri nejakom stole. Výber jedla je slušný, poriadne sa najeme a všetko pozapíjame pomarančovým džúsom a kávou.
Po raňajkých sa na izbe pobalíme, odubytujeme sa, batožinu necháme na recepcii a vyrážame do mesta. Okolo vlakovej stanice sa prejdeme k stanici Vesterport, odkiaľ sa vezieme jednu zastávku na Norreport, ktorá je najrušnejšou železničnou stanicou v krajine. Denne sa tu premelie vyše 165 000 cestujúcich.
Zaujímavosťou kodaňského metra je, že súpravy sú obsluhované počítačom. Nemajú teda vodiča a premávajú 24 hodín denne. Intervaly sa pohybujú od dvoch do dvadsiatich minút v závisloti na dennej dobe. Celý systém obsluhuje 34 týchto súprav.
Namierené máme do Christianie, preto nastupujeme na ďalší vlak a vezieme sa ešte dve zastávky do Christianshavn. Táto štvrť bola vystavaná na počiatku 17. storočia na príkaz Kristiána IV. Dánskeho, ktorý sa inšpiroval holandským Amsterdamom. Vyberieme sa popri kanáli a onedlho sa už dostávame pred Christianiu. Fotiť je tu zakázane, tak urobím aspoň jeden cvak z diaľky. Centrum Christianie tvoria stánky so suvenírmi a drogami. Prejdeme si to dookola, pred jedným domom je fotenie dovolené, tak to využijeme. Štvrť je celkom kompaktná a pokiaľ nemáte záujem o rôzne „iné“ zážitky, tak tu nie je príliš čo robiť. Aspoň nie v novembri.
Cestou z Christianie sa nachvíľu zastavíme zohriať sa v kostole Krista spasiteľa, kde si všimemneme, že aj tu majú detský kútik. Kostol je známy svojim špirálovitým vrcholom veže s vonkajším schodiskom a okrem toho má aj najväčšiu zvonohru v severnej Európe.
Cez predvojnový otvárací most Knippelsbro sa vraciame smerom do centra. O pár minút sa popri pobreží dostávame na Nyhavn, ktorý vidíme aj cez deň a nie taký ľudoprázdny ako včera večer. Pokračujeme ďalej až sa dostávame na úroveň budovy Národnej opery na druhom brehu, ktorá je jednou z najmodernejších na svete a zároveň je to najdrahšia opera, aká bola kedy postavená. Náklady sa vyšplhali na pol miliardy dolárov.
Kúsok odtiaľto je námestie Amalienborg, s rovnomenným kráľovským palácom a čestnou strážou pred ním. V súčasnosti slúži hlavne ak ozimné sídlo kráľovskej rodiny a tvoria ho vlastne 4 paláce, z ktorých každý nesie iné pomenovanie – Christian VII., Christian VIII., Frederik VIII. a Christian IX. Hneď za palácom sa zasa nachádza Frederikov kostol, známenjší pod menom Mramorový kostol.
Začína pršať, ale aj tak pokračujeme ďalej. Socha malej morskej panny už nie je ďaleko. Po pár minútach sa konečne vymaníme zo spárov chodníkov a áut a prichádzame k jednej z najlepšie zachovaných hviezdicových pevností v severnej Európe – Kastellet. Vpodstate je takmer všade na otvorené priestranstvo voľný prístup, tak sa sem ľudia chodia prechádzať. Z pevnosti vychádzame na druhom konci a k povinnému bodu návštevy Kodane to už je len pár metrov. Socha je malá ako som čakal a všade je plno ľudí, takže treba počkať na vhodný čas na fotku bez ľudí. Fotka je hotová, tak sa môže ísť 😀
Času nie je nazvyš, tak sa vyberieme k najbližšej vlakovej stanici. Prejdeme ponad rušnú cestu, popri obytných domoch a sme na tam.
Ešte si počkáme na vlak a odvezieme sa opäť na Norreport. Ako vyjdeme von zasa začne pršať, tak sa zatiaľ schováme v McDonalde, kde sa zohrejeme a za prijateľnú cenu najeme. Odtiaľ si už len ideme vychutnať poslednú cca hodinu kedy je svetlo do uličiek starého mesta. Ako prechádzame po nákupnej ulici Købmagergade vyjde po prvý krát neskoré zapadajúce slnko.
Využívame to návštevou veže Rundetårn zo 17. Storočia, ktorá bola postavená za účelom observatória. Dnes slúži ako vyhliadka. Nie je v nej žiadny výťah, tak si to celé treba vyšlapať, ale nie po schodoch. Vo vnútri je špirálovitá dlážka až takmer na strechu. Slnko zapadne už o pár minút tak sa musíme ponáhľať.
Hore si ešte stihneme užiť tu na chvíľu slnko a iný pohľad na mesto.
Keď už je po všetkom (slnko zapadlo), tak sa pomaly zberáme dole. Ešte je chvíľu svetlo, ale našou ležérnou chôdzou dorazíme do hotela už za tmy. Berieme batožinu a presúvame sa na stanicu. Tam do vlaku a z vlaku zasa na letisko.
Na kontrolách sú neuveriteľné davy ľudí, kým sa dostanem ku skeneru prejde tak 15-20 minút. Zvyšný čas do odletu zabíjame v duty free shopoch. Potom už nasleduje iba krátky let domov.
Páči sa vám tento obsah?