Ukrajina 2016

Deň 2 – Jazero Sinevir

26.6.2016

Dnes dospávame včerajšiu noc, tak sa budíme neskôr. Raňajky v cene sú výborná vec, avšak aj tu je ponuka pozostávajúca len z nejakých troch jedál, navyše obsluha popletie asi všetko čo môže, tak ani jeden z nás nemá to, čo pôvodne chcel. Nevadí, palacinky s džemom som na raňajky nemal už pekne dlho. Na internete som zistil, že autobus do mestečka Mižhiriya by mal ísť nejak o pol jednej, tak času máme dosť. Celé doobedie, resp. čas do dvanástej, kedy je check-out teda dokopy nič nespravíme, nikam nejdeme, len sa tak loudáme po izbe a rozmýšľame ako to dnes a zajtra čo najlepšie logisticky vymyslieť. Na obed opúšťame hotel a peši ideme na stanicu, kde zistíme, že autobusy idú nakoniec úplne inak ako sme si mysleli.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0099

ukraine_2016_huawei_p8_lite0100

Kupujeme teda dva lístky na bus o jednej a zatiaľ sa ideme do staničného bistra naobedovať. Bus je tentokrát prerobený Sprinter, ktorý nemá vzadu žiadne otvárateľné okná, jazda je tak pekne horúca.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0101

ukraine_2016_huawei_p8_lite0102

ukraine_2016_huawei_p8_lite0103

ukraine_2016_huawei_p8_lite0104

Po skoro troch hodinách sme konečne v Mižhiriyi a ani sa nestihneme spamätať a vôbec začať rozmýšľať o tom, ako sa dostať k jazeru a už nás aj oslovuje taxikár Vasil, či k nemu (k tomu jazeru) nechceme ísť. Iste, že chceme, tak sa pýtam, že koľko. Vasiľ dá ponuku, ktorá sa neodmieta: za to, že nás odvezie 32 kilometrov k jazeru, kde nás počká, koľko budeme chcieť a ešte nás aj odvezie naspäť si vypýtal 350 hrivien (cca 13€). Jasné, že autobus by stál možno max. 1€ na osobu, ale toto je oveľa flexibilnejšia možnosť a aspoň niečo si snáď zarobí. Dohoda je uzavretá asi za 5 sekúnd a už hádžeme ruksaky do Vasilovho Moskviču Aleko, o ktorom sa Peťo po pár kilometroch vyjadrí, že Vasil má slušne povedané asi najrozbitejšie auto na planéte. Celá palubovka sa trasie, nič zo stredovej konzoly nefunguje, namiesto toho si Vasil vyviedol káble pod volant, kde vetranie, klaksón alebo aj ventilátor chladiča zapína podľa potreby spájaním káblikov. Pár kilometrov pred cieľom berieme dvoch ukrajinských turistov, s ktorými si Peťo vzadu aj pokecá a ukážu mu nejaké fotky.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0106

ukraine_2016_huawei_p8_lite0110

ukraine_2016_huawei_p8_lite0112

ukraine_2016_huawei_p8_lite0113

ukraine_2016_huawei_p8_lite0115

ukraine_2016_huawei_p8_lite0116

ukraine_2016_huawei_p8_lite0117

ukraine_2016_huawei_p8_lite0118

Po hodine jazdy prichádzame na parkovisko pred areál parku. Vasilovi platíme za polovicu cesty a zatiaľ sa lúčime. Je tu postavených niekoľko hotelov a takých tých kvázi horských reštaurácií, ktoré sa tvária trochu posh. Do jednej si sadneme a kým si nás mladý čašník všimne, tak prejde snáď 10 minút. Objednáme pivo, kvas a dva krát vareniki. Donesú jednu porciu. Tak objednávame ešte jednu. Medzitým sa spustí poriadny lejak, že sa až musíme presunúť dnu. Po asi pol hodine čašník víťazoslávne donesie druhú porciu. Tak ty sprepitné dnes mať nebudeš kamoško. Dojeme, dopijeme a ešte asi zo 10 minút čakáme, kým konečne prestane pršať.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0121

Sinevir

ukraine_2016_huawei_p8_lite0123

ukraine_2016_huawei_p8_lite0124

ukraine_2016_huawei_p8_lite0126

ukraine_2016_huawei_p8_lite0127

Je tu stánok so suvenírmi, kde majú aj modré pláštenky po 50 hrivien, tak si pre istotu dve kúpime. K jazeru je to asi jeden a pol kilometra do kopca a aj napriek tomu, že cesta je za závorou, tak každú chvíľu si to po nej šinie nejaký lenivý šulin. Poznávacie znamenie je sedan nemeckej značky vyššej strednej triedy a viac. Autom až k jazeru v národnom parku. Sinevirské jazero je najväčším v ukrajinských Karpatoch a zároveň najväčším a najvyššie položeným jazerom v krajine (989 m.n.m.). Vzniklo zosuvom a v strede má malý ostrovček.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0129

ukraine_2016_huawei_p8_lite0130

Jazero Sinevir

Okolo neho je pekný lesný chodník, ktorým sa vyberieme aj my. Asi v jednej tretine začína opäť solídne pršať, tak sme si tie krásne pláštenky aspoň nekupovali nadarmo. Okolo jazera na chodníku sú také malé stánky s vyrezávanými suvenírmi, čo nás však zaujme viac a vidíme to už po niekoľký krát, sú autá s českými poznávacími značkami, ktorých šoféri sú ukrajinci.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0134

ukraine_2016_huawei_p8_lite0135

ukraine_2016_huawei_p8_lite0137

ukraine_2016_huawei_p8_lite0138

ukraine_2016_huawei_p8_lite0142

ukraine_2016_huawei_p8_lite0144

Ako sa už vraciame popri jazere, stretneme v jednom altánku našich spolujazdcov a chvíľu sa bavíme. Vnuknú nám dobrý nápad ísť zajtra do Ľvova vlakom, tzv. električkou z mesta Volovec, kadiaľ sme dnes šli. To nie je zlý nápad, musíme si len poriadne overiť kedy ide a hlavne, či ide z Mižhiriye ráno nejaký bus/maršrutka tak, aby sme to stíhali. Vraciame sa dole na parkovisko a Vasil nás tu poctivo čaká aj keď sme boli preč vyše dvoch hodín.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0146

ukraine_2016_huawei_p8_lite0149

Cestou naspäť do Mižhiriye od neho zisťujeme kedy ide bus a vlak. Vasil vie všetko z hlavy, bus odchádza 6:15 a vlak z Volovca o ôsmej. Ubytko sme si na dnes rezervovali v chatke pri hoteli Petrivska Sloboda, 5 kilometrov od centra mestečka. Vasil sa ponúkol, že nás tam za 100 hrivien zavezie a za ďalších 100 nás ráno o 5:30 vyzdvihne a zavezie na stanicu. Vlastne nemáme na výber, zháňať teraz niečo čo bude stáť rovnako nemá zmysel, tak sa hneď aj dohodneme. Cesta k hotelu je pekne hrboľatá, ale Moskvič už má za sebou evidentne aj horšie veci.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0151

V chatke je manželská posteľ, priplácať za povlečenie na gauč sa nám nechce, to zvládneme. Chcem ešte stihnúť zapadajúce slnko dole v dedine, tak si len hodíme veci dnu, vyplatíme 400 hrivien a ideme. Stihnem spraviť asi tri fotky a slnko nenávratne mizne za kopcom.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0154

ukraine_2016_huawei_p8_lite0155

ukraine_2016_huawei_p8_lite0157

Hotel má aj reštauráciu s peknou terasou, tak si môžeme dať večeru. Pýtame sa na nejaké domáce jedlo, tak nám čašníčka poradí Bánoš, čo sa ukáže, že je kukuričná kaša s tvarohom. Z toho sa nenajeme, tak si ešte objednávame vareniki. Celé to spláchneme pivom a dáme si aj poldeci nejakej miestnej špeciality.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0152

ukraine_2016_huawei_p8_lite0153

Petrivska Sloboda

Petrivska Sloboda

Petrivska Sloboda

ukraine_2016_huawei_p8_lite0165

Petrivska Sloboda

Chatka má dve poschodia, dole je gauč, skriňa a záchod a hore posteľ a sprcha. A ako sa tak Peťo sprchuje, zrazu len počujem ako zo stropu prúdom tečie voda. A nie je to len zopár kvapiek ale pekne veľa vody, tak musím použiť pláštenku ako núdzový improvizovaný kýbeľ. Nočnú romantiku na manželskej posteli s jednou spoločnou veľkou perinou nám dotvára búrka s bleskami.

ukraine_2016_huawei_p8_lite0169