25.6.2010

Prvýkrát stojíme o jednej v Plovdive. Na hraniciach sme o štvrtej, kupujeme si víza, ktorých cena sa našťastie za ten rok nezmenila, dostávame pečiatky a sme v Turecku. Ráno sa zobúdzame na intenzívny dopad kvapiek na autobus. Do upršaného Istanbulu prichádzame pred ôsmou. Vystupujeme na otogare a ideme si rovno kúpiť lístky do Hopy. Lístky stoja spolu 150 lír (75€). Na WC na stanici vykonávame najnutnejšiu hygienu, ja si v umývadle umyjem aj vlasy. Ruksaky si odkladáme do úschovne v spoločnosti, ktorou cestujeme a metrom sa vezieme na Aksaray. Východ smerom na Yusufpasa je zatvorený, čo nás trochu pomýli, ale nakoniec trafíme, kam sme chceli.

100PENTX_19.JPG

Túžime po kumpire, odkedy sme ho mali minulý rok, ale tam kde sme ho naposledy mali, ho už nerobia.

100PENTX_22.JPG 100PENTX_35.JPG

Obchádzame teda všetky prevádzky v okolí, až narazíme na pútač pred jednou z nich, ktorý sľubuje vytúžený kumpir. K nemu si dávame aj vynikajúci ayran a po jedle čaj.

100PENTX_21.JPG 100PENTX_25.JPG 100PENTX_35.JPG

Vonku opäť začína pršať, tak sa vraciame na otogar, kde sa motáme až do piatej, kedy nám odchádza autobus.

100PENTX_36.jpg 100PENTX_38.JPG 100PENTX_40.jpg

Miesta máme dosť blbé – úplne vzadu, čo znamená žiadne sklopenie sedadiel. Miesta na nohy je však našťastie dosť, navyše, každý ma k dispozícií displej s niekoľkými televíznymi kanálmi (mne však bohužiaľ fungoval iba jeden). Tak isto je na ňom usb vstup a slot na SD karty, takže človek si tu môže pozrieť vlastný film, alebo počúvať vlastnú hudbu.

100PENTX_49.JPG 100PENTX_50.JPG

Prvú zástavku máme okolo štvrť na desať na jednom z motorestov našej spoločnosti. Potom približne každé 4 hodiny.

100PENTX_51.jpg