Rumunsko 2017

Deň 2 – Constanta & Mamaia

6.7.2017

Vďaka nočnej intervencii sme sa príliš dobre nevyspali, Janka má navyše aj zopár suvenírov 😀 O pol deviatej sa odubytovávame a cez cestu prejdeme na stanicu. Lístky som kupoval ešte doma online, tak týmto sa aspoň nemusíme zaoberať. Zvláštne je len to, že mi to nechcelo zobrať Mastercard od mbank, zaplatiť sa mi ich podarilo až Visou od Tatra Banky. Na stanici si kupujeme na raňajky kúsok pizze a do vlaku kávu. Ten je celkom plný, ide s nami kopa mladých ľudí na festival Neversea, ktorý začína zajtra. Preto ani nemáme miesta spolu, ale sedíme dve kupé od seba. Našťastie som si zobral knihu, ale za dvojhodinovú jazdu stihnem polovicu prečítať. Som zvedavý, čo budem robiť zajtra celý deň na pláži.

Po vystúpení z vlaku chvíľu počkáme, kým sa zábavychtiví spolucestujúci rozpŕchnu po stanici a do mesta a potom ideme aj my. Je jedenásť preč, check in po druhej, tento medzičas je teda ideálne využiť aspoň na krátku prehliadku mesta. Pred stanicou zakúpim lístok, pozriem mapu MHD a zhodnotím, že najideálnejšie bude nastúpiť na linku 101C a nechať sa odviesť smerom k prístavu. Neďaleko neho totiž stojí symbol mesta – opustená a chátrajúca budova kedysi slávneho kasína z roku 1910. Jeden autobus nám ujde pred nosom, ešte že je na zastávke obrovský strom s tieňom. Ďalší je tu asi o 10 minút a hneď ako opustíme zastávku prebehne kontrola lístkov.

Po pár minútach jazdy už vystupujeme na začiatku ulice Termele Romane. Naskytá sa nám výhľad na panorámu prístavu a konečne aj trochu mora. Ulicou zídeme cca kilometer k pobrežiu a to už prichádzame k samotnej budove kasína. Elegantná budova v secesnom štýle má časy svojej slávy bohužiaľ dávno za sebou. Posledná rekonštrukcia prebehla rok pred zvrhnutím Ceaușesca a od 1990 pomaly chátra. Je to veľká škoda, aj napriek žalostnému stavu všk stále vyzerá majestátne a navyše stoji na exkluzívnom mieste. Vedie od nej príjemná promenáda pri vode s výhľadom na zakotvené lode na horizonte.

Je tu aj stánok so suvenírmi a o kúsok ďalej vo väčšom stane sa práve vykladajú knižky, taký jarmočný putovný antikvariát. Prejdeme cez parkovisko a zrazu ošarpanú budovu strieda prístav s člnmi, plachetnicami a posh reštauráciami.

Tadiaľto len prejdeme a po schodoch sa vyšplháme na malé námestie s pešou zónou, ktorému dominuje budova národného múzea histórie a archeológie. Namierime si to doprava smerom do centra a po chvíli prichádzame do ulice kde je pár polofastfoodovych/poloreštauračných zariadení, tak to tu zapichneme na obed. Jedna pizza na polku a dve pivečká je ten správny recept na túto chvíľu. Samozrejme opäť fľaškové, ale aspoň rumunský Ursus.

Kaloricky posilnení pokračujeme ďalej. V zmenárni zamením nejaké eurá a vyberáme sa smerom k zastávke autobusov Centru, odkiaľ by sme sa radi dostali do Mamaie, nášho dnešného cieľa. Cestou sa nám naskytne výhľad na pláž, kde sa bude konať Neversea, prípravy sú v plnom prúde. Na zastávke nie je automat ani búdka s predavačkou, zostáva nám teda iba ísť na ďalšiu. Tu čakáme na godota, teda na autobus, ktorý nikdy nepríde. Prichádzajú všetky možné variácie linky 40 ktorá by mala ísť do Mamaie, ale samotná 40tka nie. Po cca 25 minútach pretečie pohár trpezlivosti a nastupujeme na maršrutku 301, ktorá nás vyklopí doslova 200metrov od hostela v samom srdci Mamaie.

Toto rumunské miami je najnavštevovanejšie a v lete určite aj najpreplnejšie miesto v krajine. Je to vlastne osemkilometrový pruh medzi sladkovodným jazerom Siutghiol a Čiernym morom široký len 300 metrov. Na ten sa zmestí rad hotelov, štvorprúdová cesta, ďalší rad hotelov, promenáda, ešte jeden rad a pláž. Nad hlavnou promenádou premáva lanovka, ktorá vás dopraví od začiatku Mamaie (kde má konečnú väčšina autobusov) až sem do jej centra. Náš Hostel Casino Nord má exkluzívnu polohu hneď na námestí.

Dostávame izbu č. 45 našťastie na spodnom podlaží s priamym prístupom na pláž. Izby sú zariadené sparťansky, len postele, jedna skriňa a hotovo. Sprchy a WC sú spoločné, ale nové a čisté a prístupné len ubytovaným na magnetický zámok. To, čo robí tento hostel výnimočným je priamy prístup na pláž za bezkonkurenčnú cenu. Na izbe zhodíme veci a skočíme do obchodu pokúpiť proviant na večer. Na promenáde sú len samé obchody reštaurácie a potravín je tu tiež kopa. Nájsť ale víno v normálnej cenovej hladine (rozumej taký J.P. Chenet, ktorý sa u nás predáva za cca 4€ tu stojí dvojnásobok) už chce trochu snahy, ale nakoniec sa podarí. Poučení z predošlého večera dáme prednosť červenému, ktoré sa dá piť aj teplé a zakúpim dve fľašky rumunskej výroby. K tomu samozrejme nejakú tu vodu a čipsy, aby sa nepovedalo.

Vonku sa medzitým solídne zatiahlo a vyzerá to, že bude aj pršať. Predpoveď som naposledy pozeral ešte pred pár dňami a vtedy tu boli búrky až na piatok. Nákup vyklopím na posteľ a ideme sa pozrieť na pláž. Tej tu dominuje staré rozpadnuté betónové mólo so zákazom vstupu, ktoré okupujú desiatky čajok. Vyberieme sa po pláži smerom na sever a onedlho už v diaľke začínajú celkom masívne blesky.

Pri hoteli Prestige to stočíme doľava, prejdeme popri bazéne, ktorý má svoju najväčšiu slávu dávno za sebou a prichádzame k hlavnej ceste. Tu sa práva odohrala malá rodinná dráma, svorka troch hladných túlavých psov bola asi príliš prítulná k jednému malému človeku, tak ich hlava rodiny zaháňa. Cez cestu sa nám aj vďaka prechodu podarí celkom prejsť celkom svižne a ako obdivujeme výhľad z novostavieb na jazero spustí sa dážď. Po pár minútach ustane, čo nám umožní opäť prekročiť hlavnú tepnu tohto rumunského raja.

Pri konečnej lanoviek sa však spustí dlho očakávaný lejak. Ulice sa vyprázdnia rýchlosťou blesku, ktorý sme ešte nedávno pozorovali a všetci sa skrývajú pod prístreškami prevádzok. Pršať prestane 2 minúty po tom ako sa dostaneme na izbu.

Zoberiem peňaženku, že ideme zohnať vývrtku a niečo na večeru. Ako si tak ideme smerom k recepcii, tak vyjde pobúrkové slnko, tak mi to nedá a aj keď iba s mobilom, odskočím si ešte k mólu na zopár romantických dovolenkových fotografii.

V najväčších potravinách sa nám podarí kúpiť vývrtku a v minipizzerii hneď pred hotelom si dáme upiecť Funghi. Zvyšok večera strávime na “predterase” (jednoducho máme pred izbou stôl a dve stoličky) s vínkami. Spať ideme niečo po polnoci.