7.2.2015
Ráno sa nikam neponáhľame a ležérnym tempom ideme na raňajky. Výber je bohatý, tak sa najeme do sýtosti a spokojnosti. Večer chceme ísť do kúpeľov, ale dovtedy nemáme vymyslený žiadny program, tak sa snažíme niečo zosmoliť pri jedle. Vraciame sa na izbu poobliekať sa a vyrážame do mesta. Kúsok od hotela je zastávka metra Corvin-negyed. Neplánujeme sa nejak zbesilo voziť metrom, tak denný lístok zavrhujeme a kupujeme si len jednorazový.
Na tejto tretej linke metra jazdia súpravy zložené z najstarších vozňov. Jedna onedlho prichádza a my sa odvezieme 3 zastávky na Deák Ferenc tér, kde prestupujeme na linku 2, na ktorej už jazdia súpravy moderné a opäť sa vezieme 3 zastávky na Széll Kálmán tér. Tá sa nachádza na rovnomennom námestí, ale keď som tu bol naposledy (2011), tak sa to tu volalo Moszkva tér.
Namierené máme k známemu turistickému miestu – Rybárskej bašte a Chrámu kráľa Mateja, kde sa nachádza najlepšia vyhliadka na mesto. Po chvíli chôdze do mierneho kopca dorážame do cieľa. Samozrejme je tu plno ľudí, tak len rýchlo pár povinných fotiek a padáme ďalej.
Pokračujeme k hradnému vrchu, kde sa nachádza hneď niekoľko známych pamiatok – Budínsky hrad, Maďarská národná galéria, historické múzeu, či knižnica. A celé to je zapísané v UNESCO. Z vrchu sa nie práve tou najjednoduchšou a najpriamejšou cestou dostávame k Dunaju.
Ten prekročíme cez známy Reťazový most až prichádzame k Bazilike sv. Štefana, ktorú vlastné vidím prvýkrát spredu. Chceme aj nakuknúť dnu, ale tam práve niečo prebieha, tak nechceme rušiť. Naposledy, keď sme boli v Budapešti, tak na maďarský parlament nám nejak neostal čas a to by sme teraz chceli napraviť. Zároveň sa začína ozývať hlad, tak by bolo fajn cestou na niečo natrafiť.
Spred baziliky sa dostávame na námestie Szabadság, kde na naše prekvapenie práve prebieha pravdepodobne nejaká slávnosť, lebo je tu plno stánkov s jedlom, oblečením a všetkým možným. Najväčšie prekvapenie sú pre mňa ale prasatá v ohradách. Sú tu asi 4 rôzne druhy a z každého po tri kusy. Prasatá v prvej ohrade nám a ďalším divákom asi minútu od príchodu k ich ohrade predvedú live sex show. Stánky s jedlom samozrejme využijeme na menší obed.
Posilnení sa predierame davom na druhý koniec námestia, až sa dostávame k soche Ronalda Reagana. Chceme sa s ním odfotiť, ale asi je tu veľmi obľúbený, lebo ani po dvoch minútach čakania nie je sám dlhšie ako 3 sekundy. Parlament je na dohľad, tak zabúdame na Ronalda. Janka hovorí, že vstup dnu by mal byť zdarma, lebo to tak niekde počula, tak ideme nájsť vchod. Ten nájdeme na druhom konci budovy, ale píšu tu, že za vstup sa platí. Parlament zvnútra ma zas nezaujíma až natoľko. Na nábreží je zopár lavičiek, tak si tu chceme na malú chvíľu vychutnať pohľad na Dunaj. Studený vietor je ale proti nám. Vchádzame teda do metra, konkrétne na stanicu Kossuth Lajos tér a vraciame sa na izbu.
Na izbe si oddýchneme, pobalíme si potrebné veci do kúpeľov a môžeme vyraziť. Z dvoch finalistov sme si nakoniec vybrali kúpele Gellért, ktoré sú jedny z najznámejších v meste a ponúkajú zároveň najviac vnútorných bazénov. Postavené boli ako súčasť Hotela Gellért v rokoch 1912 až 1918. Do kúpeľov sa síce dá isť od nášho hotela celkom pohodlne aj metrom, ale volíme peší presun, keďže sa nachádzajú v rozumnej vzdialenosti do troch kilometrov. Onedlho sme tam a platíme celkom mastné vstupné (5100 HUF, cca 16€) na osobu. Interiér kúpeľov je naozaj pôsobivý a najbližšie tri hodiny trávime striedaním bazénov.
Krátko pred ôsmou večer to tu opúšťame, z časti aj pre prichádzajúci hlad. Keď sme sa včera presúvali zo stanice na hotel, tak som si na hlavnej ulici József körút všimol Teherán kebab. Padlo rozhodnutie ísť na večeru tam. Teherán kebab bol nakoniec trochu ďalej, ako som si myslel, ale návšteva stála zato a navyše som si pokecal s Iráncom z Esfahánu, ktorý to tu vlastní.
