Bari & Monopoli 2018

Deň 2 – Bari

10.11.2018

Budík sme síce mali na ôsmu, ale ležérnym víkendovým tempom nám trvalo hodinu a pol, kým sme sa konečne presunuli z interiéru do exteriéru. A aj to nás popohnala myšlienka, že kupóny na raňajky platia iba do desiatej. Ako zas z tých raňajok sme nemali veľké očakávania, vzhľadom na cenu ubytovania to beriem skôr ako taký bonus, čiže croissant, dobrá káva a pohár džúsu rozhodne potešia. Ale nie je to niečo, čo človeka zasýti.

Celý tento výlet je, ako sa v poslednej dobe stáva zvykom úplne bez prípravy, nič som si nezisťoval, nič som si nečítal, ale v tomto prípade to ani nebola potreba. Hlavným cieľom bolo ešte ku koncu roka niekam vypadnúť a trochu sa potúlať po meste, dať si víno, pizzu atď. Tak sa z kaviarne Cafe Cavour, ležiacej prekvapivo na ulici Corso Cavour vyberáme smer prístav. Celé širšie centrum Bari je v podstate taký obdĺžnik 2 x 1 kilometer so šachovnicovým rozvrhnutím ulíc, tak to nikam nie je ďaleko ani po vlastných. Po pár minútach sme už pri vode.

Po promenáde sa prejdeme do starého prístavu, kde sa mi to zapáči na prvý pohľad. Nachádza sa tu taká dlhá pergola, kde miestni rybári predávaju čerstvé úlovky zakončená barom El Chiringuito, kde vo veľkom fičia tretinkové Peroni za euro. Hneď po jednom zadelíme aj my a vychutnáme si ho pri pohľade na loďky a rýbarov plieskajúcich ulovené chobotnice o zem, aby im zjemnelo mäso. Idylka.

Tu už začína staré mesto, ktoré je porovnatelne veľké ako to v Bratislave, ale úzke uličky ho robia pocitovo väčším. Nachádza sa tu pár hlavných “trás”, ktoré lemujú obchody so suvenírmi (kde rovno zakúpime magnetky nech máme pokoj) a skupinky turistov, ale stačí sa odkloniť o ulicu vedľa a človek tu natrápi max. tak na deti kopajúce si loptu, alebo babky vešajúce prádlo. Takto sa niekoľkými dostávame až na severovýchodný koniec Bari Vecchia, čiže starého mesta a zapadneme do prvej kaviarne na ktorú natrafíme.

Posilnení kofeínom pokračujeme v potukách, až prichádzame na námestie Piazza dell’Odegitria, ktrému jednoznačne dominuje miesta katedrála (Duomo di Bari/Cattedrale di San Sabino) z roku 1292. Najprv sa dnu vyberie len Janka a ja čakám vonku, ale potom píše, že sa tam môže fotiť, tak sa teda idem pozrieť aj ja. Jednoznačne najzaujímavejšou časťou je krypta v podzemí s veľmi pekným stropom a stĺporadím.

To už je aj čas obeda a chcelo by to pizzu. Začína sa teda neľahká úloha nájsť vhodné miesto, t.j. Rád by som niečo s terasou. Po asi polhodine márneho hľadanie reštaurácie spĺňajucej kritéria kapitulujeme a zakotvíme v Gimma 159 – Ristorante Pizzeria. Dáme dve pizze a fľašu bieleho a obed sa tak natiahne takmer na dve hodiny.

Keď vyjdeme von všetci sú už zalezení, všetko pozatvárané a mesto je ako po vymretí. Poobedné teplé slnečné lúče strávime pri pivečku pohľadom na hompláľajúce sa loďky. Padne rozhodnutie ísť si oddýchnuť na izbu, tak prečo nie. Cestou si ešte kúpim sveter.

Späť v hre sme až keď na mesto padne tma a všetci vylezú do ulíc. Po hlavnej pešej ulici Sparano da Bari sa prederieme biomasou a ideme sa prejsť do starého mesta. Na jeho konci to zapichneme vo fast foodovom štýle pizzerie, ktorú sme si všimli už poobede. Turistov 0, spoločnosť nám tu robia iba 4 malí chlapci s kartičkami futbalistov a každý s jednou margharitou a coca colou.

Po zdravej večeri sa vraciame do centra. Množstvo ľudí zatiaľ narástlo exponenciálne s pribúdajúcim časom a doslova to tu žije. Vrodený odpor k masám a láska k vínu nás však zaženie na Piazza Umberto I., kde je supermarket. Len na našu smolu k nemu dorazíme už po funuse.

Maps.me nás však zachránia a odnavigujú na SPAR na stanici. Cestu míňame chrám fast foodu – McDonalds, ktorý doslova praská vo švíkoch a ľudia čakajú v rade ešte aj vonku na okienko.

Do SPARu dorazíme 7 minút pred záverečnou a nepríjemné je, že nemajú ani jedno šrobovacie biele. Kúpime teda prosecco, s tým, že to buchnem ako šampanské. Fast forward: o 15 minút neskôr sa na izbe pozerám na stále zazátkovanú fľašu. Nezostáva mi teda nič iné ako sa obliecť a vybrať sa do ulíc nočného Bari zháňať vývrtku. Moja misia sa nakoniec ukáže ako úspešná, zachránia ma indoši v bezmenných potravinách. Spokojný sa vraciam na izbu a večer zakončujeme ako sa patrí.