16.7.2009
O polnoci si pripíjame na Zuzkine narodeniny nejakou čiernohorskou pálenkou. S dievčatami pokračujeme v debatách o všetkom možnom až do záverečnej, ktorá bola už neviem kedy. Spolu sa potom presúvame do nejakého podniku podobného Aligátoru. Tu už mám značné pamäťové výpadky. Posledná fotografia pochádza z 3:40, takže niekedy okolo štvrtej sme podnik opustili.
Do hostela sme sa našťastie dostali ľahko vďaka zapamätateľnému centru mesta. Doobeda sa zobúdzam so silnou bolesťou hlavy, na ktorú je aj Ibalgin krátky. Najhoršie ale je, že nemôžeme oddychovať, lebo do 11 sa musíme vypratať z hostela a navyše aj dnes je neznesiteľné teplo a dusno. Keďže sme totálne unavení, tak sa po základnej hygiene a naťahovaní odchodu vezieme na stanicu taxíkom za 2,50 EUR. Dávame si ruksaky do úschovne a keďže albánske peniaze nikde v Podgorici nemenia a nechcú, meníme našich 2200 LEKI (17EUR) za aspoň 10 u taxikára. Naproti stanici si dávame v reštaurácií výbornú teľaciu polievku na naše rozvrátene žalúdky.
Pomalou dôchodcovskou chôdzou sa presúvame k rieke Ribnica.
Prejdeme si dva mosty a pod Millenium Bridge, kde sa chodia ľudia kúpať, sa zložíme. Voda je úplne ľadová, tak sa namiesto kúpania iba osviežujeme. Zuzka si aj pospí a ja iba tak sedím a ležím a oddychujem.
Zdržíme sa tu 2 hodiny a keď odchádzame stretávame na moste dievčatá zo včera a pýtame sa ich na nejaké dobré a lacné jedlo. Odporúčajú nám podnik Pašeterja, kde sa sedí vonku a robia veľa druhov cestovín.
Rôznymi obkľukami sa pomaly presúvame na stanicu.
V kaviarňo-fastfoode sa dávame minerálku, sendvič, šunkovo-syrové palacinky a kávu. Neskôr objavujeme sa stanici sprchu za 1,5 EUR a neváhame ani chvíľu. Autobus trochu mešká, tak odchádzame až o polnoci.
