24.8.2022
V klimatizovanom priestore sa spalo viac ako výborne a o siedmej sa budím plný síl. Jankin štart do dňa je o niečo pozvoľnejší, tak tento medzičas využívam na ranné okúpanie sa v mori. O 15 minút neskôr už skáčem šípku z móla do príjemne vyhriatej vody a medzičasom rozmýšľam, ako naložiť s dnešným dňom.
O polhodinu som naspäť na izbe a evidentne som tento hotel včera trochu prechválil, lebo nádržka na splachovanie je pokazená a ani po manuálnej intervencíí sa neplní vodou. Ale nie je to nič, s čím by si sedliacky rozum neporadil. Okrem toho sa nám podarí zhodnúť sa na definitívnej podobne osemnásteho dňa tejto dovolenky. Kemp Akçakıl vyzerá až príliš lákavo a dobre nato, aby sme zahodili príležitosť navštíviť ho a to aj za cenu, že to spôsobí už druhý časový sklz za posledné dni. Ale tak s tým sme do toho išli, žiadny fixný plán a namiesto toho jeho ad hoc tvorba na mieste. A oddychový deň navyše nám obom prospeje.
O deviatej sa v plnej zbroji odubytovávame a prvou zastávkou, ktorú naťukám do navigácie je mestská pláž Kızkalesi Halk Plajı, kde by sme eventuálne mohli absolvovať nejaké rýchle kúpanie. Google navigácia nás však pošle skrz centrum, čo sa ukáže ako nie práve najvhodnejšia trasa. Hlavne po cúvačkách a točeniach sa v latentnej pešej zóne medzi stánkami so suvenírmi. Ono zas tu pláž nepotrebujem nejak krvopotne vidieť, ale zase neublížilo by to keď už som tu. Pláž má malú pridanú hodnotu, ktorou je výhľad na pevnosť, resp. hrad ležiaci 200 metrov od brehu, ktorý v staroveku využívali piráti. V menej vzdialenej histórii ho potom Arméni niekoľkokrát prestavali až do dnešnej podoby, kedy už neslúži morským zbojníkom, ale turistom. Ale tak patrilo by sa tú pevnosť aspoň vzhliadnuť, tak popojedem na východný okraj mestečka a tu od pláže Müze cvaknem pár záberov.
Tým máme kultúrnu časť dnešného dňa vybavenú a môžeme buzoly nakalibrovať smerom na kemp. Na zákaze otočenia to strihnem o 180 stupňov naspäť a po pár minútach míňame Migros, ktorý by sa predsa len patrilo navštíviť. Auto odparkujem v tieni novo vyrastajúcich bytových domov a šup do obchodu. Nakúpime všetko potrebné a aj niečo nepotrebné a konečne môžeme vyraziť. Po 37 kilometroch odbáčam z hlavnej cesty doľava a hneď nato doprava, až som nútený zastaviť. Ako som spomínal, kemp ma svojimi hodnoteniami a fotografiami hneď upútal, ale každý kto kedykoľvek v živote použil Google mapy vie, že fotky bývajú vo väčšine prípadov ďaleko pred realitou. Ale tento pitoreskný zjazd do kempu prekonal všetky moje očakávania a ak som aj mal nejaké pochybnosti, tie sú v momente preč. Veď posúďte sami:
Na recepcii stretávam majiteľa, u ktorého angličtina nie je problém a rovno platím jednu noc, ktorá je tu cenovo skôr na úrovni kempov v Európe, t.j. 440 lír na noc (cca 23€). Za to tu však dostanete miesto na auto doslova 5 metrov od mora, elektrinu, čisté európske záchody a sprchy, drezy na umývanie riadu a reštauráciu s barom a alkoholom on site. Za európsku cenu európsky štandard, t.j. to isté vybavenie ako človek nájde v kempe v Chorvátsku. Znova sa budem opakovať, ale Čierne more so Stredozemným jednoducho nemôže súperiť. Na dnes teda došoférované a na oslavu tohto malebného miesta si tak môžme štrngnúť vychladeným Efesom. Zvyšok dňa strávime už len kúpaním v mori, jedením a večerným popíjanim ginu. Stredomorská idylka.
